Hodnotiace škály pri NCMP: NIHSS, mRS, Ashworthova škála a MoCA

Hodnotiace škály pri náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) umožňujú systematicky posúdiť neurologický deficit, funkčnú samostatnosť, spasticitu a kognitívne schopnosti pacienta. Komplexné neurologické vyšetrenie po CMP zahŕňa najmä vyhodnotenie NIHSS škály, mRS škály, prítomnosti spasticity podľa Ashwortovej škály a skríning kognitívnych porúch pomocou MoCA alebo MMSE testu.

Jednotlivé škály sa používajú v rozdielnych situáciách: NIHSS hodnotí závažnosť aktuálneho neurologického postihnutia, mRS určuje mieru funkčnej odkázanosti po príhode, Ashworthova škála posudzuje spasticitu a MoCA alebo MMSE zachytávajú poruchy kognitívnych funkcií. Výsledky pomáhajú sledovať vývoj stavu, plánovať liečbu a rehabilitáciu a objektívnejšie posúdiť prognózu pacienta.

Prečo sa pri NCMP používajú hodnotiace škály

Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP), alebo mozgová mŕtvica, je závažný medicínsky stav, ktorý nastáva, keď je prerušené zásobovanie mozgu krvou, čo spôsobuje odumieranie mozgových buniek. NCMP môže byť ischemická, spôsobená zablokovaním tepny, alebo hemoragická, spôsobená prasknutím krvnej cievy.

Viac ako 80 % náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu (ischémie). Druhou najbežnejšou príčinou náhlej cievnej mozgovej príhody je krvácanie do mozgu. Na treťom mieste v príčinách náhlych cievnych mozgových príhod je subarachnoidálne krvácanie (SAH).

Pre správnu činnosť mozgu a odstránenie následkov je dôležitý neustály prísun kyslíka a cukru, a preto je nutné okamžite zavolať lekársku pomoc. Účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov, a to do niekoľkých hodín.

Škály nenahrádzajú zobrazovacie vyšetrenia, laboratórnu diagnostiku ani odborné neurologické vyšetrenie. Poskytujú však štandardizovaný spôsob, ako zaznamenať stav pacienta a porovnať ho v čase alebo medzi jednotlivými vyšetreniami.

Komplexné neurologické vyšetrenie po CMP

Komplexné neurologické vyšetrenie pacienta po prekonaní CMP v sebe zahŕňa: 1. zhodnotenie neurologického deficitu slovne, vyhodnotenie NIHSS škály, mRS škály, 2. vyhodnotenie prítomnosti spasticity (napr. podľa Ashwortovej škály), 3. skríning demencie MOCA alebo MMSE test, 4. zhodnotenie eventuálnej pretrvávajúcej dysfágie, poruchy reči a potreby logopedickej liečby, 5. prehodnotenie etiológie CMP s ohľadom výsledky ďalších vyšetrení (napr. ECHO, USG karotíd, „bubble test“, dlhodobý Holter monitoring), 6. vyhodnotenie laboratórnych testov zameraných na lipidogram, 7. premeranie TK, 8. zhodnotenie compliance k medikamentóznej liečbe, 9. zhodnotenie compliance k opatreniam úpravy životného štýlu (strava, pohyb, ukončenie fajčenia, redukcia hmotnosti), 10. predpis medikácie, plánovanie ďalších kontrol).

Zdravotný výkon vykonáva neurológ, pediatrický neurológ. Zdravotný výkon sa vykazuje najviac dvakrát po cievnej mozgovej príhode.

ÚdajHodnota
Kód zdravotného výkonu1A02089
Názov zdravotného výkonuKomplexné neurologické vyšetrenie po CMP
Gestor zdravotného výkonuSlovenská neurologická spoločnosť
Počet bodov335
Priemerné trvanie celého výkonu90
Čistý čas lekára pri výkone20
Čistý čas sestry pri výkone20

NIHSS: škála závažnosti neurologického deficitu

National Institute of Health Stroke Scale (NIHSS) je štandardizovaná škála určená na posúdenie závažnosti neurologického postihnutia pri NCMP. Hodnotí vedomie, odpovede na otázky, schopnosť vykonať jednoduché pokyny, pohyby očí, zorné pole, mimiku, motoriku končatín, koordináciu, citlivosť, reč, dysartriu a neglect.

NIHSS sa používa pri prvom vyšetrení pacienta aj počas ďalšieho sledovania. Umožňuje zaznamenať rozsah poškodenia a sledovať, či sa neurologický stav zlepšuje alebo zhoršuje.

1a. Úroveň vedomia

Úroveň vedomia hodnotíme na základe predchádzajúceho kontaktu s pacientom, odoberania anamnézy a reakcií na otázky. Táto položka sa testuje vždy.

  • 0 - plne pri vedomí, spolupracujúci
  • 1 - spavý, po miernej verbálnej či fyzickej stimulácii poslúchne, odpovie
  • 2 - nie je bdelý, je nutná opakovaná intenzívna alebo algická stimulácia, možno vyvolať aspoň cielenú obrannú reakciu
  • 3 - kóma, reflexná alebo žiadna odpoveď

Pri hodnotení sa volí taký testovací podnet, ktorý eliminuje vplyv prípadnej prekážky, napríklad orotracheálnej intubácie, jazykovej bariéry alebo traumy.

1b. Slovné odpovede

Pacienta sa pýtame na vek, aktuálny mesiac a rok. Počíta sa prvá a iba úplne správna odpoveď bez verbálnej alebo neverbálnej nápovedy.

  • 0 - obe odpovede úplne správne
  • 1 - jedna odpoveď správne, ťažká dysartria alebo iná bariéra
  • 2 - obe odpovede nesprávne, afázia alebo kóma

Pacienti, ktorí nie sú schopní hovoriť z dôvodu endotracheálnej intubácie, orotracheálnej traumy, ťažkej dysartrie z akejkoľvek príčiny, jazykovej bariéry alebo iného problému, ktorý nie je sekundárnym dôsledkom afázie, sú hodnotení známkou 1.

1c. Vyhovenie výzvam

Pacient je požiadaný, aby otvoril a zavrel oči a stlačil a otvoril neparetickú ruku. Úkon možno pacientovi predviesť pantomímou a hodnotí sa iba prvý pokus.

  • 0 - oba úkony správne
  • 1 - jeden úkon správne
  • 2 - žiadny úkon správne alebo kóma

Možno uznať aj jasný pokus o splnenie výzvy, ak úkon nebol dokončený napríklad pre parézu.

2. Okulomotorika

Testuje sa iba horizontálny pohyb očí, volný alebo vyvolaný okulocefalickým reflexom. Pacient s bariérou, napríklad so slepotou, bandážou alebo traumou, sa testuje reflexnými pohybmi; kalorické testovanie sa nepoužíva. Testujú sa aj pacienti v kóme a hodnotí sa najlepšia reakcia.

  • 0 - bez patológie
  • 1 - izolovaná paréza okohybného nervu, deviácia alebo pohľadová paréza potlačiteľná okulokefálnymi manévrami
  • 2 - nepotlačiteľná deviácia alebo pohľadová paréza

3. Zorné pole

Zorné pole sa vyšetruje v oboch zorných poliach zvlášť, v hornom aj dolnom kvadrante. Vyšetruje sa aj simultánny pohyb prstov pre zachytenie fenoménu extinkcie.

  • 0 - bez postihnutia
  • 1 - čiastočná, napríklad kvadrantová hemianopsia, alebo extinkcia
  • 2 - kompletná hemianopsia
  • 3 - obojstranná hemianopsia alebo slepota z akejkoľvek príčiny vrátane kortikálnej slepoty

Zorné pole sa testuje aj u pacienta s poruchou vedomia pomocou mrkacieho reflexu. Pri monokulárnej slepote alebo enukleácii bulbu sa hodnotí zorné pole na nepostihnutom oku.

4. Faciálna paréza

Faciálna paréza sa testuje v pokoji, pri cenení zubov, zatvorení očí a pokrčení obočia. U pacientov s poruchou vedomia, afáziou alebo amenciou sa hodnotí symetrickosť bolestivej grimasy pri algickej stimulácii.

  • 0 - symetrický pohyb, bez postihnutia
  • 1 - ľahká paréza, napríklad asymetria nazolabiálnej ryhy
  • 2 - úplná alebo čiastočná paréza dolnej vetvy, centrálna paréza
  • 3 - kompletná periférna paréza jednostranná alebo obojstranná, prípadne kóma

5. a 6. Motorika končatiny

Motorika končatín sa vyšetruje izolovane a začína sa na zdravej strane. Horné končatiny sa držia v 90° v sede, respektíve v 45° v ľahu, dolné končatiny sa držia vleže do 30°.

  • 0 - bez kolísania
  • 1 - kolísanie alebo pokles bez úplného pádu na podložku
  • 2 - určitý pohyb proti gravitácii, končatina sa neudrží nad podložkou
  • 3 - pohyb po podložke
  • 4 - plegia, bez pohybu, prípadne kóma
  • UN - amputácia, ankylóza alebo iná príčina patologického nálezu nesúvisiaca s príhodou

Za kolísanie sa hodnotí pokles hornej končatiny do 10 sekúnd a dolnej končatiny do 5 sekúnd, ak ju pacient udrží nad podložkou; inak sa prideľujú 2 body. Testujú sa všetky končatiny, ak tomu nebráni napríklad amputácia alebo ankylóza. Pri hodnotení sa nepoužívajú algické stimuly.

7. Ataxia končatín

Pri otvorených očiach sa na horných končatinách testuje pohyb prst-nos-prst a na dolných končatinách pohyb päta-koleno. Vyšetrenie možno pacientovi predviesť.

  • 0 - ataxia nie je prítomná alebo je iba dôsledkom parézy
  • 1 - ataxia na jednej končatine
  • 2 - ataxia na viacerých končatinách

Ataxia sa hodnotí iba v prípade, že je v nepomere k paréze. V kóme, pri plegii a u pacientov, ktorí nerozumejú, sa hodnotí 0. Ako netestovateľný stav sa označuje amputácia alebo kĺbová fúzia.

8. Senzitivita

Citlivosť sa skúša ostrejším predmetom, u nespolupracujúcich pacientov algickým podnetom, napríklad únikovou reakciou alebo grimasou. Testuje sa dostatočné množstvo oblastí na validné posúdenie rozsahu postihnutia.

  • 0 - bez poruchy čitia
  • 1 - ľahká alebo stredná porucha čitia, hypestézia alebo hypalgézia
  • 2 - ťažká jednostranná alebo obojstranná porucha čitia až anestézia, prípadne kóma

Za abnormálnu sa hodnotí iba zmyslová strata, ktorú možno pripísať aktuálnej CMP. Kóma sa hodnotí ako 2.

9. Reč

Porozumenie sa posudzuje na základe odpovedí v tejto položke aj podľa reakcií na predchádzajúce úlohy. Pri vyšetrení sa používajú testovacie slová, vety a opis obrázka.

  • 0 - bez afázie
  • 1 - ľahšia fatická porucha, ktorej možno porozumieť
  • 2 - ťažká fatická porucha
  • 3 - globálna afázia, mutizmus alebo kóma

Ak sa pri mozgovej príhode poškodia rečové centrá v mozgu, dôjde k narušeniu tvorby reči alebo porozumenia reči, teda k afázii. V miernejších prípadoch dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a k narušeniu plynulosti reči.

Pri závažnejších poruchách dokáže pacient vysloviť len krátke, najmä jednoslabičné slová a v najťažších prípadoch dôjde k úplnej strate reči. Obdobne môže byť narušená aj zrozumiteľnosť písaného textu.

10. Dysartria

Na testovanie sa použije list papiera, z ktorého pacient prečíta predpísané slová, prípadne sa hodnotí výslovnosť počas testovania afázie.

  • 0 - dysartria nie je prítomná
  • 1 - stieraná reč, pacientovi je rozumieť
  • 2 - výrazne stieraná výslovnosť, pacientovi nie je rozumieť, mutizmus alebo kóma
  • UN - intubácia alebo iná bariéra

Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením a pri vyslovovaní používa správne slová, tvorí vety a jeho prejav je gramaticky správny.

11. Neglect

Neglect sa vyšetruje simultánnou stimuláciou zraku a citlivosti, prípadne iným podnetom. Hodnota 1 alebo 2 sa prideľuje iba pri jasne preukázanom neglecte.

  • 0 - neglect nie je prítomný
  • 1 - pacient zanedbáva jednu kvalitu alebo má anosognóziu
  • 2 - pacient zanedbáva viac ako jednu kvalitu alebo je v kóme

Ak má pacient hemianopsiu, ale inak nič nesvedčí pre neglect, napríklad pri testovaní kožnej citlivosti, skóruje sa 0.

Ako interpretovať NIHSS skóre

Celkové skóre NIHSS vzniká súčtom bodov jednotlivých položiek. Vyšší počet bodov znamená závažnejší neurologický deficit. Samotné číslo však nemožno posudzovať izolovane, pretože rovnaké celkové skóre môže vzniknúť pri odlišnej kombinácii porúch.

Pri hodnotení treba zohľadniť najmä poruchu vedomia, afáziu, zrakový deficit, motorické postihnutie, neglect a lokalizáciu príhody. Niektoré závažné prejavy, napríklad postihnutie mozočka alebo mozgového kmeňa, nemusia byť v celkovom skóre zachytené úplne rovnomerne.

NIHSS je predovšetkým nástroj na hodnotenie neurologického deficitu v akútnej fáze a pri následných kontrolách. O vhodnosti konkrétnej liečby rozhoduje lekár na základe celkového klinického obrazu, zobrazovacích vyšetrení, času od vzniku príznakov a ďalších okolností.

NIHSS škála neurologický deficit

mRS: miera funkčnej odkázanosti po CMP

mRS škála, teda modified Rankin Scale, hodnotí celkovú mieru postihnutia a funkčnej odkázanosti pacienta po cievnej mozgovej príhode. Na rozdiel od NIHSS sa nesústredí iba na jednotlivé neurologické príznaky, ale na to, ako príhoda ovplyvňuje každodenný život a samostatnosť.

Pri mRS sa posudzuje, či pacient zvláda bežné činnosti, potrebuje pomoc inej osoby alebo je úplne odkázaný na starostlivosť. Škála sa používa pri prepustení, počas rehabilitácie aj pri dlhodobejšom sledovaní.

Skóre mRSFunkčný stav
0Žiadne príznaky
1Žiadne významné postihnutie napriek príznakom; pacient je schopný vykonávať všetky obvyklé činnosti
2Ľahké postihnutie; pacient nie je schopný vykonávať všetky predchádzajúce činnosti, ale zvláda vlastné potreby bez pomoci
3Stredne ťažké postihnutie; pacient potrebuje určitú pomoc, ale dokáže chodiť bez pomoci
4Stredne ťažké až ťažké postihnutie; pacient nedokáže chodiť bez pomoci a nedokáže sa postarať o vlastné telesné potreby bez pomoci
5Ťažké postihnutie; pacient je pripútaný na lôžko, inkontinentný a vyžaduje neustálu ošetrovateľskú starostlivosť
6Úmrtie

Nižšie skóre mRS znamená lepšiu funkčnú samostatnosť. Zmena skóre môže vyjadrovať zlepšenie alebo zhoršenie schopnosti pacienta zvládať každodenné činnosti.

Od zdravotného stavu a závažnosti mozgovej príhody závisí, ktoré aktivity budú následne pre pacienta vhodné a nevhodné. Čo konkrétne môžete robiť alebo čomu je potrebné sa vyhýbať, je vhodné spýtať sa ošetrujúceho lekára ešte pred prepustením alebo pri prvej ambulantnej kontrole po prepustení z nemocnice.

  • Môžem šoférovať?
  • Môžem pracovať na zmeny?
  • Môžem jazdiť na bicykli?
  • Môžem pracovať v rizikových povolaniach, napríklad vo výškach, s bremenami, pri páse alebo pri strojoch, v hromadnej doprave a podobne?
  • Môžem cestovať lietadlom?
  • Môžem sa potápať?
  • Môžem robiť silové cvičenia vo fitnesscentre?
  • Môžem športovať?
  • Môžem darovať krv?

Ashworthova škála: hodnotenie spasticity

Spasticita je porucha svalového napätia, pri ktorej sa zvyšuje odpor pri pasívnom pohybe končatiny. Môže vzniknúť po poškodení centrálnych motorických dráh pri NCMP a často obmedzuje pohyb, hygienu, obliekanie, chôdzu alebo polohovanie.

Prítomnosť spasticity sa pri komplexnom neurologickom vyšetrení hodnotí napríklad podľa Ashworthovej škály. Vyšetrujúci pri nej pasívne pohybuje končatinou a posudzuje odpor svalov voči pohybu.

Skóre Ashworthovej škályCharakteristika
0Žiadne zvýšenie svalového tonusu
1Mierne zvýšenie svalového tonusu, prejavujúce sa zachytením a uvoľnením alebo minimálnym odporom na konci rozsahu pohybu
1+Mierne zvýšenie svalového tonusu, prejavujúce sa zachytením a minimálnym odporom počas zvyšku rozsahu pohybu
2Výraznejšie zvýšenie tonusu počas väčšiny rozsahu pohybu, ale postihnutá časť sa dá ľahko pohybovať
3Výrazné zvýšenie svalového tonusu, pasívny pohyb je obtiažny
4Postihnutá časť je rigidná vo flexii alebo extenzii

Výsledok Ashworthovej škály treba interpretovať spolu s rozsahom pohybu, svalovou silou, bolesťou, kontraktúrami a praktickým dopadom spasticity na každodenné fungovanie. Samotné skóre neurčuje celý rehabilitačný plán.

MoCA a MMSE: skríning kognitívnych porúch

Kognitívna porucha býva častým dôsledkom cievnej mozgovej príhody. V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k prechodným alebo trvalým zmenám v mentálnej výkonnosti, najmä v podobe poruchy pamäti a sústredenia.

Pri komplexnom neurologickom vyšetrení po CMP sa vykonáva skríning demencie pomocou testu MOCA alebo MMSE. Tieto testy slúžia na zachytenie možných porúch kognitívnych funkcií a na rozhodnutie, či je potrebné podrobnejšie neuropsychologické vyšetrenie.

MoCA test

Montreal Cognitive Assessment (MoCA) test hodnotí viacero kognitívnych oblastí, napríklad exekutívne a vizuopriestorové funkcie, pamäť, pozornosť, jazyk, orientáciu a ďalšie schopnosti.

Z 1 328 pacientov s CMP prijatých na Neurologickú kliniku UPJŠ LF a UNLP v Košiciach bolo u 300 pacientov vykonané vyšetrenie kognitívnych funkcií pomocou Montreal cognitive assessment (MoCA) testu. Prevalencia kognitívnej poruchy v priemere ôsmy deň od prijatia bola 80 % a u väčšiny pacientov bola na úrovni miernej kognitívnej poruchy.

Priemerné celkové MoCA skóre bolo 21 bodov a najčastejšie postihnutými kognitívnymi doménami boli exekutívne a vizuopriestorové funkcie, jazyk a pamäť. Kognitívny výkon pacienta má tendenciu k spontánnej regresii a percento pacientov s kognitívnou poruchou niekoľko mesiacov od CMP sa podľa dostupnej literatúry znižuje.

Každý pacient s kognitívnou poruchou po CMP by mal podstúpiť aspoň jedno kontrolné vyšetrenie kognitívnych funkcií s odstupom aspoň šesť mesiacov.

MMSE test

MMSE je skríningový test, ktorý sa používa na orientačné posúdenie kognitívnych funkcií. Zameriava sa najmä na orientáciu, pamäť, pozornosť, počítanie, reč a schopnosť vykonať jednoduché úlohy.

Výsledok MMSE ani MoCA sa nemá posudzovať bez zohľadnenia vzdelania, veku, jazykových schopností, poruchy zraku, sluchu, afázie, dysartrie a aktuálneho celkového stavu pacienta. Nízke skóre je dôvodom na ďalšie odborné posúdenie, nie samostatnou diagnózou demencie.

Poruchy, ktoré môžu škály zachytiť

Motorické a senzorické poruchy

Oslabenie polovice tela patrí k najčastejším príznakom mozgovej príhody. Slabosť môže postihnúť pravú alebo ľavú polovicu tváre, ruku a/alebo nohu, teda vzniká hemiparéza.

Na jednej strane tela môže dôjsť k oslabeniu tváre, ruky i nohy súčasne, alebo môže byť slabšia len ruka alebo len tvár. Závažnosť oslabenia môže prechádzať od takmer nepozorovateľnej, len naznačenej slabosti, až po úplnú nehybnosť končatiny.

Veľmi častým príznakom je odlišná citlivosť alebo tŕpnutie na pravých alebo ľavých končatinách, v zriedkavých prípadoch bolesť polovice tela. NIHSS zachytáva motorický deficit a poruchu citlivosti, zatiaľ čo mRS vyjadruje, ako tieto poruchy ovplyvňujú samostatnosť pacienta.

Poruchy zraku

Výpadky videnia majú pri mozgovej príhode svoj typický charakter. Môže ísť o výpadok jednej polovice zorného poľa na oboch očiach súčasne, teda hemianopsiu, pri ktorej pacient prehliadne napríklad kľučku dverí, chodník alebo cestnú premávku.

Ďalším typom výpadku môže byť náhla úplná strata zraku na jednom oku, amauróza. Veľmi nepríjemným, zriedkavejším typom zrakovej poruchy je náhle vzniknuté dvojité videnie, diplopia.

Poruchy reči a artikulácie

Porucha reči niekedy sprevádza aj apraxia, teda neschopnosť alebo sťažená schopnosť realizovať bežné sebaobslužné činnosti, ako obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie sa.

Afázia znamená narušenie tvorby reči alebo porozumenia reči. Dysartria vzniká pri narušení ovládania a koordinácie svalov, ktoré sa podieľajú na artikulácii reči.

NIHSS rozlišuje afáziu a dysartriu samostatne, pretože pacient môže mať ťažko zrozumiteľnú reč pri zachovanom porozumení a správnom výbere slov, alebo môže mať porušené samotné porozumenie a tvorbu jazyka.

Závrat, rovnováha a ataxia

Poruchy rovnováhy, točenie hlavy alebo pocit neistoty v priestore patria k veľmi častým sťažnostiam pacientov. Pri mozgovej príhode je typický náhly rozvoj týchto pocitov so silnou intenzitou a tento stav pretrváva dlhodobo, nemení sa a nereaguje na polohu hlavy.

Okrem pocitov nerovnováhy alebo neistoty v priestore často dochádza súčasne aj k poruche koordinácie, keď pacient nedokáže dosiahnuť napríklad pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo, teda vzniká ataxia.

Obvykle sú tieto poruchy zapríčinené poškodením centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa. NIHSS zachytáva ataxiu končatín, zatiaľ čo mRS ukazuje, do akej miery poruchy rovnováhy obmedzujú chôdzu a samostatnosť.

Poruchy myslenia, nálady a osobnosti

Poruchy myslenia a nálady a zmeny osobnosti patria k častým a nemenej obťažujúcim prejavom poškodenia mozgu ako poruchy hybnosti. Zriedkavé nie sú ani depresie, no často sú pri diagnóze nerozpoznané.

Depresia môže závažne ovplyvniť rehabilitáciu, návrat do práce aj sociálne väzby. Pri postihnutí predných častí mozgu môže dôjsť aj bez iných výpadkov k trvalej zmene intelektu, správania alebo osobnosti.

MoCA alebo MMSE môžu upozorniť na kognitívne ťažkosti, ale zmeny nálady, správania a osobnosti si vyžadujú aj klinické posúdenie a podľa potreby psychologickú alebo psychiatrickú starostlivosť.

Ďalšie oblasti hodnotenia po NCMP

Komplexné vyšetrenie po CMP sa neobmedzuje iba na skóre jednotlivých škál. Súčasťou je aj zhodnotenie pretrvávajúcej dysfágie, poruchy reči a potreby logopedickej liečby.

Posudzuje sa tiež prítomnosť spasticity, etiológia CMP, výsledky ECHO, ultrasonografie karotíd, „bubble testu“ a dlhodobého Holterovho monitorovania. Hodnotia sa laboratórne testy zamerané na lipidogram a opakovane sa meria krvný tlak.

Neurológ zároveň hodnotí dodržiavanie medikamentóznej liečby a opatrení na úpravu životného štýlu, medzi ktoré patrí strava, pohyb, ukončenie fajčenia a redukcia hmotnosti. Súčasťou kontroly je predpis medikácie a plánovanie ďalších kontrol.

Diagnostika NCMP a vzťah k hodnotiacim škálam

Diagnostika NCMP sa vykonáva pomocou rôznych metód a špeciálnych prístrojov. Medzi hlavné diagnostické metódy patria fyzikálne vyšetrenie, krvné testy, CT a MRI, karotidová ultrasonografia a cerebrálna angiografia.

  • Fyzikálne vyšetrenie: lekár kontroluje srdce, krvný tlak a neurologický stav pacienta.
  • Krvné testy: zisťujú rýchlosť zrážania krvi a hladiny cukru.
  • CT a MRI: zobrazovacie techniky poskytujú detailné obrazy mozgu, ktoré pomáhajú identifikovať ischemické alebo hemoragické poškodenie.
  • Karotidová ultrasonografia: vyšetrenie prietoku krvi v karotidových tepnách.
  • Cerebrálna angiografia: zobrazuje tepny v mozgu a krku pomocou kontrastnej látky a röntgenu.

Práve správna diagnostika cievnej mozgovej príhody je kľúčová pre rýchlu a účinnú liečbu tohto ochorenia. Škály poskytujú doplňujúce klinické informácie, ale nerozhodujú samy o tom, či ide o ischemickú alebo hemoragickú príhodu.

Urgentné príznaky a význam rýchleho vyšetrenia

Prejavy mozgovej príhody môžu vzniknúť a v čase do niekoľkých minút až hodín opäť zmiznúť. V takom prípade ide o prechodný tranzitórny ischemický atak (TIA).

Takýto stav však môže signalizovať riziko mozgovej príhody a treba ho riešiť rovnako urgentne ako rozvinutú mozgovú príhodu - bezodkladne vyhľadať lekára, nemocnicu alebo telefonicky kontaktovať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Keď objavíte príznaky, ktoré ste u seba alebo druhej osoby dovtedy nevideli, volajte bezodkladne záchrannú službu na čísle 155. Nesnažte sa ťažkosti vysvetliť únavou alebo „pokročilým vekom“.

  • náhle oslabenie polovice tela;
  • náhla porucha reči, neschopnosť vyjadriť sa, artikulovať alebo porozumieť reči;
  • náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa;
  • náhla prudká bolesť hlavy;
  • dvojité videnie;
  • náhly pocit závratu s poruchou stability, bez možnosti stoja alebo chôdze.

Neustále treba mať na pamäti, že účinnosť liečby s časom klesá. Hoci je interval možnej liečby až 4,5 hodiny, odborný zásah v prvej hodine je pre liečbu účinnejší než v štvrtej hodine intervalu.

Vplyv výsledkov na liečbu a rehabilitáciu

Po príchode do zdravotníckeho zariadenia sa o pacienta zdravotníci komplexne postarajú. Keďže čas je najdôležitejší faktor, prioritou je podanie akútnej liečby: trombolýzy, teda infúzie s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny, alebo mechanickej trombektómie, pri ktorej sa cez vpich v triesle priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina.

Ischemická mŕtvica sa lieči na základe intravenózneho podávania tPA. Rekombinantný tkanivový aktivátor plazminogénu (tPA) je zlatým štandardom pre rozpúšťanie krvných zrazenín a je najúčinnejší, ak je podaný do 4,5 hodiny od začiatku príznakov.

Pri ischemickej mozgovej príhode sa odporúča podstúpiť aj endovaskulárne procedúry. Tie zahŕňajú mechanické odstránenie zrazeniny pomocou stent retrievera alebo priamu aplikáciu tPA na miesto zrazeniny.

Hemoragická mozgová príhoda spôsobuje krvácanie do mozgu. Preto je potrebné podstúpiť kontrolu krvácania, ktorá sa vykonáva chirurgickými zákrokmi, kedy je nutné zastaviť krvácanie, a zároveň skontrolovať tlak v mozgu.

Po akútnej fáze je pre obnovenie funkcií a kvality života dôležité rehabilitovať. Rehabilitačné tímy vrátane fyzioterapeutov, logopédov a ergoterapeutov pomáhajú pacientom zlepšiť motorické, rečové a každodenné funkcie.

  • Fyzická rehabilitácia: cieľom je zlepšenie mobility, sily a rovnováhy.
  • Kognitívna rehabilitácia: pomáha pacientom zvládať problémy s pamäťou, pozornosťou a inými mentálnymi funkciami.
  • Logopedická rehabilitácia: zameriava sa na poruchy reči, artikulácie a podľa potreby aj prehĺtania.
  • Ergoterapia: podporuje návrat k bežným denným činnostiam a sebaobsluhe.
  • Psychologická pomoc: je často potrebná na zvládnutie depresie, úzkosti a iných emocionálnych problémov po NCMP.

Najdôležitejším prognostickým faktorom je rozsah mozgového infarktu, teda aká veľká oblasť mozgu bola poškodená. Postup ďalej závisí od príčiny NCMP, veku a ďalších prítomných ochorení.

Vyhliadky po NCMP môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek. Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie, napríklad na rehabilitácii pohybového aparátu, reči, prehĺtania alebo stability a na ergoterapii.

Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však aj tri mesiace, pre menšiu časť pacientov aj dlhšie. Približne 60 % pacientov môže po mozgovej príhode žiť ďalej bez viditeľných následkov.

Čo môže ovplyvniť výsledok hodnotenia

Skóre môže byť ovplyvnené poruchou vedomia, afáziou, dysartriou, jazykovou bariérou, intubáciou, poruchou sluchu alebo zraku a stavmi, ktoré nesúvisia s aktuálnou CMP. Preto sa pri niektorých položkách uvádza netestovateľnosť alebo sa používa alternatívny spôsob vyšetrenia.

Pri motorike sa napríklad zohľadňuje amputácia alebo ankylóza. Pri zornom poli sa pri monokulárnej slepote hodnotí nepostihnuté oko. Pri poruche vedomia sa využívajú reflexné alebo algické podnety podľa konkrétnej položky.

Výsledky je potrebné vždy interpretovať v kontexte klinického stavu, času od vzniku príznakov, predchádzajúcej úrovne fungovania a výsledkov zobrazovacích a ďalších vyšetrení. Jednorazové skóre má menšiu výpovednú hodnotu než opakované štandardizované hodnotenie.

Vzájomné dopĺňanie jednotlivých škál

Škála alebo vyšetrenieHlavná oblasť hodnoteniaPraktický význam
NIHSSAkútny neurologický deficitPosúdenie závažnosti a vývoja neurologického postihnutia
mRSFunkčná samostatnosť a odkázanosťPosúdenie vplyvu CMP na bežné denné fungovanie
Ashworthova škálaSpasticita a svalový tonusPosúdenie odporu pri pasívnom pohybe a plánovanie rehabilitácie
MoCAKognitívne funkcieSkríning pamäti, pozornosti, jazyka a exekutívnych funkcií
MMSEKognitívne funkcieOrientačný skríning kognitívneho oslabenia

NIHSS odpovedá najmä na otázku, aký veľký je neurologický deficit. mRS odpovedá na otázku, ako pacient v dôsledku príhody funguje v každodennom živote. Ashworthova škála dopĺňa informáciu o svalovom tonuse a MoCA alebo MMSE o kognitívnom stave.

Takéto kombinované hodnotenie umožňuje zachytiť aj deficity, ktoré nemusia byť zrejmé pri posudzovaní pohybu. Pacient môže mať napríklad relatívne dobrú motoriku, ale významnú poruchu pamäti, pozornosti, reči, nálady alebo schopnosti bezpečne vykonávať bežné činnosti.

Hodnotiace škály pri NCMP vytvárajú spoločný jazyk pre neurológa, rehabilitačný tím, ošetrovateľov a ďalších odborníkov. Ich výsledky pomáhajú pomenovať potreby pacienta, sledovať zmeny počas liečby a cielene nastavovať ďalšiu starostlivosť.

tags: #hodnotiace #skaly #pri #ncmp