Postcentrálny závit mozgu je časť mozgovej kôry v temennom laloku, ktorá prijíma a spracúva najmä informácie o dotyku, tlaku, bolesti, teplote a polohe jednotlivých častí tela. Nachádza sa bezprostredne za ústrednou brázdou a tvorí primárnu somatosenzorickú kôru.
Keď sa napríklad dotkneme horúceho predmetu, receptor v koži zachytí podnet a prostredníctvom senzitívnych nervov sa informácia dostane do centrálnej nervovej sústavy. V mozgu sa následne spracuje a postcentrálny závit pomáha určiť, kde sa podnet nachádza, aký je intenzívny a akú vlastnosť má.
Kde sa postcentrálny závit nachádza
Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier a predstavuje ústredný orgán nervovej sústavy človeka. Mozgom sa obyčajne rozumie predný, teda koncový mozog, ktorý je najvyšším oddielom centrálnej nervovej sústavy a vypĺňa väčšiu časť lebečnej dutiny.
Rozdeľuje ho hlboká pozdĺžna ryha na dve neúplné pologule s kľukatými závitmi. Podľa priestorového uloženia sa na pologuliach rozoznávajú laloky: čelový, temenný, záhlavný a spánkový.
Najhlbšia je bočná brázda, ktorá oddeľuje spánkový lalok od čelového a temenného. Temenný lalok od čelového oddeľuje menej výrazná ústredná brázda.
Postcentrálny závit leží v temennom laloku, za ústrednou brázdou. Pred ústrednou brázdou sa nachádza precentrálny závit, ktorý patrí k primárnej motorickej kôre, zatiaľ čo postcentrálny závit je spojený predovšetkým so spracovaním telesnej citlivosti.
Čo znamená názov postcentrálny závit
Názov „postcentrálny“ označuje polohu za centrálnou, respektíve ústrednou brázdou. Slovo „závit“ označuje vyvýšenú časť zvrásnenej mozgovej kôry, ktorá je od susedných závitov oddelená brázdami.
Povrch hemisfér je tvorený mozgovou kôrou, ktorá má typicky šedé sfarbenie. Skladá sa zo závitov, ktoré sú od seba oddelené takzvanými ryhami. Týmto spôsobom sa zvyšuje funkčný povrch mozgovej kôry.
Vonkajšiu časť mozgových hemisfér tvorí mozgová kôra, tvorená šedou hmotou, v ktorej sú umiestnené telá nervových buniek. Pod šedou hmotou sa nachádza biela hmota, ktorú tvoria vlákna, teda axóny nervových buniek.
Primárna somatosenzorická kôra
Postcentrálny závit obsahuje primárnu somatosenzorickú kôru, ktorá sa označuje aj ako S1. Ide o oblasť, do ktorej prichádzajú a v ktorej sa po prvýkrát vedome spracúvajú mnohé signály z kože, svalov, šliach a kĺbov.
Temenný lalok je predovšetkým časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sú následne analyzované. Mozog rozozná, že cítime niečo studené alebo teplé, že vidíme farby alebo počujeme hudbu, pričom informácie o tom mu poskytujú zmyslové centrá.
Bez zmyslových centier by sme nevideli, nepočuli, necítili, nechutnali ani nehmatali. Mozog okrem prijímania informácií o tele ovláda naše pohyby, myslenie a pamäť.
Aké podnety postcentrálny závit spracúva
Podnetom je napríklad vôňa, ktorú cítime, zvuk, ktorý počujeme, svetlo, ktoré vidíme, ale aj bolesť, tlak alebo teplota. Tieto signály sa potom šíria pozdĺž nervových vlákien.
Postcentrálny závit spracúva najmä tieto druhy telesných vnemov:
- jemný dotyk a hrubý dotyk,
- tlak,
- vibrácie,
- bolesť,
- teplotu,
- hmatové rozlišovanie,
- polohu častí tela,
- pohyb končatín a kĺbov,
- informácie o svalovom napätí.
Nie všetky podnety sa však spracúvajú výhradne v jednej mozgovej oblasti. O vnímaní rozhoduje spolupráca viacerých oblastí mozgovej kôry, podkôrových štruktúr, talamu, mozočka, miechy a periférnych nervov.
Ako sa informácia dostane z kože do mozgu
Aby sa informácia mohla dostať z končeka prsta až do mozgu, musí existovať citlivý prijímač, ktorý ju dokáže rozoznať. Nazývame ho receptor.
Tento prijímač zachytí správu o horúcom predmete, ktorá sa prostredníctvom elektrických impulzov v nerve šíri až do mozgu. Tieto nervy sa volajú senzitívne a informujú mozog o tom, čo sa deje okolo nás.
Nervy prechádzajúce každým kúskom tela si môžeme predstaviť ako elektrické káble. Celým telom tak pulzuje elektrina. Tieto elektrické signály sú veľmi slabé, aj to však stačí na to, aby do mozgu preniesli informáciu alebo aby prinútili pracovať svaly.
Nazývajú sa nervové impulzy. Keď zmyslová bunka zaznamená nejaký podnet, začne vysielať množstvo signálov. Ide teda o reakciu tela na určitý podnet.
Úloha receptorov
Receptory premieňajú mechanické, tepelné alebo chemické podnety na nervové signály. Podľa toho, na aký podnet reagujú, môžu zachytávať dotyk, tlak, vibrácie, teplotu, bolesť alebo zmeny polohy a napätia tkanív.
Informácie z receptorov putujú periférnymi nervami do miechy a následne vzostupnými nervovými dráhami do vyšších oddielov mozgu. Talamus pritom funguje ako dôležitá prepájacia stanica, cez ktorú prechádzajú takmer všetky senzitívne vzostupné dráhy smerujúce do mozgovej kôry, okrem čuchových dráh.
Podnety prichádzajúce do medzimozgu talamus buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Talamus preto nazývame aj „bránou vedomia“.
Somatotopické usporiadanie tela v postcentrálnom závite
V postcentrálnom závite nie sú informácie z celého tela uložené náhodne. Jednotlivé časti tela majú v primárnej somatosenzorickej kôre približne usporiadané zastúpenie, ktoré vytvára somatotopickú mapu tela.
Táto mapa sa často znázorňuje ako senzorický homunkulus. Nejde o realistický obraz ľudského tela, ale o schému, ktorá ukazuje, aký veľký priestor mozgovej kôry je venovaný spracovaniu citlivosti z jednotlivých oblastí.
Časti tela s vysokou hustotou receptorov, ako sú prsty, pery alebo tvár, zaberajú v mozgovej kôre väčšiu plochu než oblasti s menej presnou citlivosťou. Veľkosť zastúpenia preto nevyjadruje fyzickú veľkosť časti tela, ale množstvo a presnosť informácií, ktoré z nej mozog spracúva.
Somatotopická mapa nie je úplne nemenná. Nervová sústava má schopnosť prispôsobovať sa skúsenosti, učeniu a poškodeniu. Táto vlastnosť sa označuje ako neuroplasticita.
Prekríženie nervových dráh a opačná strana tela
Ľavá a pravá mozgová hemisféra spravidla spracúvajú informácie z opačnej strany tela. Pravá hemisféra prijíma najmä informácie z ľavej polovice tela a ľavá hemisféra informácie z pravej polovice tela.
Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy, teda hlavnej motorickej dráhy. Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.
Podobná organizácia sa uplatňuje aj pri telesnej citlivosti. Podnet z pravej ruky sa po prechode nervovými dráhami dostáva predovšetkým do ľavej somatosenzorickej kôry a podnet z ľavej ruky do pravej somatosenzorickej kôry.
Úloha miechy pri prenose citlivosti
Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. Miecha je valcovitý povrazec uložený v chrbticovom kanáli.
Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri. Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu.
Zadnými povrazcami prechádzajú vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie o dotyku, tlaku, hmatu a bolesti do vyšších oddielov mozgu.
Predné povrazce obsahujú najmä zostupné dráhy, ktoré vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pri vedomých pohyboch. Bočné povrazce sú zmiešané a obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.
Rozdiel medzi vedomým vnemom a reflexom
Keď sa napríklad dotkneme prstom horúceho hrnca, pocítime bolesť a ruku automaticky odtiahneme. Nervy najskôr oznámia mozgu, že sa ruka dotkla niečoho nepríjemne horúceho.
Mozog následne vydá príkaz svalom, aby ruku rýchlo odtiahli. Nervy nesúce informáciu z mozgu do svalu o tom, čo sa má urobiť, sa nazývajú motorické.
Jemné elektrické impulzy prechádzajú do svalu a sval sa napne. Sval začne pracovať a ruku odtiahne.
Samotné rýchle odtiahnutie ruky je však predovšetkým reflexná reakcia, pri ktorej sa časť spracovania uskutočňuje v mieche. Vedomé uvedomenie si bolesti a presné určenie vlastností podnetu súvisia s následným spracovaním v mozgu vrátane postcentrálneho závitu.
Reflexný oblúk
Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Skladá sa z receptora, dostredivej dráhy, reflexného centra, odstredivého dráhy a efektora.
- Receptor zaznamená podnet.
- Dostredivá, teda aferentná dráha prenesie informáciu do centrálnej nervovej sústavy.
- Reflexné centrum spracuje podnet.
- Odstredivá, teda eferentná dráha prenesie povel.
- Efektor, napríklad sval alebo žľaza, vykoná odpoveď.
Monosynaptické reflexy sú najjednoduchšie, pričom dostredivý neurón sa priamo, len cez jednu synapsiu, spája s motorickým neurónom. Polysynaptické reflexy obsahujú medzi senzitívnym a motorickým neurónom jeden alebo viacero interneurónov a slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie.
Neuróny a prenos signálu
Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka, teda neurón. Neuróny dokážu vysielať a prijímať elektrochemické signály a predstavujú pomyselné drôty v supervýkonnom počítači, ktorým je náš mozog.
Neurón sa skladá z tela neurónu, v ktorom je uložené jadro, a z výbežkov neurónu, teda krátkych dendritov a dlhých axónov. Senzorické neuróny privádzajú informáciu z periférií do centrálnej nervovej sústavy, motorické neuróny vedú povelový vzruch z centrálnej nervovej sústavy do svalov, kože a žliaz a interneuróny spájajú neuróny v rámci mozgu a miechy.
V mozgu sa nachádza približne 86 miliárd neurónov, ku ktorým treba pripočítať podobný počet buniek neuronálnych. Okrem nervových buniek obsahuje mozog rôzne gliové bunky, medzi ktoré patria astrocyty, oligodendrocyty, ependymálne bunky a mikroglia.
Oligodendrocyty vytvárajú myelínovú pošvu axónov, mikrogliové bunky majú schopnosť fagocytózy a ependýmové bunky vystielajú mozgové komory. Astrocyty sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov, vytvárajú hematoencefalickú bariéru a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku, ktorá miesto zacelí.
Postcentrálny závit a mozgové laloky
Šedou hmotou je tvorená zvrásnená mozgová kôra, ktorá riadi naše vedomie. Zvrásnenie zvyšuje plochu mozgovej kôry, a tým umožňuje uloženie veľkého množstva nervových buniek na obmedzenom povrchu.
Každý mozgový lalok plní odlišné funkcie. Tylový lalok spracúva zrakové vnemy, spánkový lalok zvuk, jazyk, emócie a pamäť, temenný lalok priestorovú orientáciu a telesnú citlivosť a čelný lalok vedomie, schopnosť uvažovania, rozhodovania a motorické činnosti.
Postcentrálny závit preto nemožno chápať ako izolované centrum, ktoré by samostatne vytváralo všetky telesné vnemy. Na zmyslovom vnímaní spolupracujú aj ďalšie oblasti temenného laloka, talamus, čelové oblasti, podkôrové štruktúry a príslušné nervové dráhy.
Spolupráca hemisfér
Dve polovice mozgu sa nazývajú hemisféry. Obe hemisféry sú spojené zložitou neurónovou sieťou zvanou kalózne teleso, teda corpus callosum, ktoré umožňuje ich vzájomnú komunikáciu.
Mozgové hemisféry nie sú úplne identické a súmerné. V zásade sa však nejedná o dve polovice celého mozgu, ale o dve polovice takzvaného koncového mozgu, čo je vývojovo najmladšia časť ľudského mozgu.
Ľavej hemisfére sa pripisujú predovšetkým analytické myslenie, matematicko-logické schopnosti, rečové schopnosti, vedecké uvažovanie, písanie a počítanie. Pravá hemisféra súvisí s celostným myslením, intuíciou, predstavivosťou, tvorivosťou, hudbou, umením a vnímaním emočných aspektov reči.
Neskoršie výskumy však ukázali, že mozog nie je bezpodmienečne taký dichotomický, ako sa spočiatku myslelo. Obe hemisféry spolu úzko spolupracujú a vďaka neuroplasticite môžu do istej miery v prípade poškodenia preberať funkcie druhej hemisféry.
Pre správne fungovanie mozgu je nevyhnutná komunikácia medzi oboma hemisférami. Keď Roger W. Sperry v rámci snahy o liečbu epilepsie prerušil kalózne teleso spájajúce obe hemisféry, u pacientov sa pozorovali poruchy správania a narušenie integrity osobnosti.
Čo sa môže prejaviť pri poškodení postcentrálneho závitu
Poškodenie postcentrálneho závitu môže narušiť spracovanie telesnej citlivosti na opačnej strane tela. Prejav závisí od rozsahu a presného umiestnenia poškodenia, ako aj od toho, či sú zasiahnuté priľahlé nervové dráhy a oblasti mozgovej kôry.
Medzi možné prejavy patria:
- znížená citlivosť na dotyk,
- zhoršené vnímanie tlaku alebo vibrácií,
- porucha rozlišovania teploty,
- zmenené vnímanie bolesti,
- nepresné určenie miesta podnetu,
- ťažkosti s rozpoznaním predmetu hmatom,
- zhoršené vnímanie polohy končatiny,
- neistota pri vykonávaní pohybov pod zrakovou kontrolou.
Pri poškodení mozgovej kôry nemusí byť problém iba v tom, že človek podnet necíti. Niekedy podnet vníma, ale nedokáže správne určiť jeho význam, polohu alebo vlastnosť. Takéto ťažkosti súvisia so spracovaním a interpretáciou informácie, nielen s jej prenosom z periférie.
Postcentrálny závit pri cievnej mozgovej príhode
Cievne mozgové príhody si ročne vyžiadajú viac ako 6 miliónov obetí. Pacienti, ktorí ich prežili, často pociťujú výrazne znížený komfort života a podstupujú zdĺhavú liečbu.
Prevažnú väčšinu prípadov predstavujú ischemické stavy, teda stavy spôsobené znížením alebo úplným zablokovaním prítoku krvi do určitej časti mozgu krvnou zrazeninou či aterosklerotickým plakom.
Mozog ako orgán s najvyššou spotrebou energie je mimoriadne citlivý na zastavenie prísunu živín a kyslíka krvnou cirkuláciou, preto už krátke nedokrvenie môže mať fatálne dôsledky.
Ak cievna mozgová príhoda zasiahne oblasť postcentrálneho závitu alebo súvisiace senzorické dráhy, môžu sa objaviť poruchy citlivosti na opačnej strane tela. Človek môže pociťovať necitlivosť, mravenčenie, zmenu vnímania bolesti alebo problémy s rozpoznávaním dotykových podnetov.
Ischemické jadro je obkolesené tkanivom, ktoré je vďaka kolaterálnemu cievnemu zásobeniu vystavené ischémii nižšej intenzity, teda takzvanou ischemickou penumbrou. Tkanivo penumbry si v určitom časovom horizonte udržiava zníženú metabolickú aktivitu a po obnovení prietoku alebo aplikácii vhodnej liečby je schopné prežiť.
Efektivita súčasnej liečby cievnych mozgových príhod je limitovaná včasnou diagnostikou a začiatkom liečby, ale významne ju ovplyvňujú aj individuálne charakteristiky postihnutého, ako vek, pohlavie, sprievodné choroby či telesná hmotnosť.
Cievná mozgová príhoda (MUDr. Jana Martinková PhD) - TVR
Ochranné štruktúry mozgu
Mozog sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky chráni. Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny.
- Tvrdá mozgová plena, dura mater: vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky.
- Pavúčnica, arachnoidea: stredný jemný obal, ktorý je bezcievny a nevniká do záhybov mozgu.
- Cievnatka, pia mater: vnútorná, mäkká plena, ktorá je bohato prekrvená a tesne prilieha k mozgu.
Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou, teda subarachnoidálny priestor, je vyplnený mozgovomiechovým mokom. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.
Prečo je dôležité cievne zásobenie mozgu
Krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva vnútornými krčnými tepnami a vertebrálnymi tepnami. Vetvy týchto ciev tvoria takzvaný Willisov arteriálny kruh, z ktorého sa rozbiehajú priame cievy do jednotlivých častí mozgu.
Mozog spotrebuje až 20 percent všetkej energie organizmu, preto je nevyhnutné jeho nepretržité zásobovanie kyslíkom a živinami. Nedostatočný prietok krvi môže poškodiť aj oblasti zodpovedné za citlivosť, medzi ktoré patrí postcentrálny závit.
Ako podporovať zdravie mozgu
Hoci mozog, rovnako ako zvyšok tela, starne, jeho zdravie môžeme vedome podporiť a znížiť riziko zhoršenia pamäti a ďalších kognitívnych funkcií.
Dostatočný spánok
Prvým krokom k zdravému mozgu je predovšetkým dostatočný a kvalitný spánok. Počas noci sa regeneruje nielen telo, ale aj mozog.
Počas spánku dochádza k spracovaniu a ukladaniu spomienok, zážitkov či traumy, ktoré sme prežili počas predchádzajúceho dňa. Podmienkou je neprerušovaný spánok po dobu aspoň šiestich hodín, počas ktorého môžu prebehnúť všetky spánkové cykly a fázy.
Vyvážená strava
Mozog pre svoju činnosť spotrebuje až 20 percent všetkej energie, a preto je nevyhnutné zásobovať ho živinami. Kľúčovým prvkom pre zdravie mozgu sú predovšetkým omega-3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme najmä v rybách či olivovom oleji.
Odborníci na výživu odporúčajú najmä stredomorskú kuchyňu, ktorá je známa svojím priaznivým vplyvom na zdravie mozgu aj celého tela.
Pravidelný pohyb
Pravidelný pohyb podporuje kardiovaskulárny systém a zdravé cievy sú jedným z najlepších spôsobov, ako predchádzať cievnej mozgovej príhode.
Nie je potrebné venovať sa vrcholovému športu. Zdraviu prospeje svižnejšia prechádzka, plávanie, beh alebo jazda na bicykli.
Tréning kognitívnych schopností
Rovnako ako je nevyhnutné trénovať svaly, aby sme predišli ich atrofii, aj mozog vyžaduje pravidelnú činnosť. Do každodenného režimu možno zaradiť činnosti, ktoré zapoja mozgové závity, napríklad lúštenie krížoviek, sudoku, čítanie alebo skladanie hlavolamov.
Starostlivosť o kardiovaskulárne zdravie
Pohyb podporuje kardiovaskulárny systém, bez ktorého nemôže mozog správne fungovať. Okrem pravidelnej fyzickej aktivity je vhodné venovať pozornosť cholesterolu, krvnému cukru a krvnému tlaku.
Mentálna a psychická pohoda
So zdravím mozgu súvisí aj mentálna a psychická pohoda. Dôležité je udržiavať sociálne vzťahy, minimalizovať stres a dostatočne relaxovať.
tags: #mozog #postcentralny #gyrus