Špeciálne poradenstvo pri Alzheimerovej chorobe

Špeciálne poradenstvo pri Alzheimerovej chorobe pomáha rodine porozumieť priebehu ochorenia, zvládať zmeny správania, komunikovať s chorým a organizovať každodennú starostlivosť tak, aby zostali zachované jeho bezpečie, dôstojnosť a čo najväčšia miera samostatnosti.

Alzheimerova choroba je progresívna degeneratívna choroba mozgu, ktorá postihuje pamäť a kognitívne schopnosti. Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou zasahuje výrazne do života rodinných príslušníkov, preto je potrebná spolupráca rodiny, odborníkov a dostupných sociálnych služieb.

Čo je Alzheimerova choroba a ako sa vyvíja

Alzheimerova choroba je vážne ochorenie, ktoré spôsobuje stratu sebestačnosti so všetkými sociálnymi dôsledkami. Je to najčastejšia forma demencie.

Choroba neprichádza náhle, ale vyvíja sa postupne, najprv nebadane, potom rôznym tempom. Rodinní príslušníci potrebujú vytvoriť podmienky pre napĺňanie fyzických, psychických a duchovných potrieb a umožniť chorému rodičovi zostať aktívnym - a to napriek demencii.

Najčastejšie prejavy

• porucha pamäti,
• postupná strata mechanických zručností,
• strata orientácie,
• problémy v komunikácii,
• zmena osobnosti,
• strata samostatnosti.

Každý, kto denne prichádza do styku s človekom s touto diagnózou, vidí konkrétne prejavy choroby. Ľudia s touto chorobou sa často cítia zmätení a stratení, preto je dôležité, aby sme sa naučili, ako pristupovať k nim a pomáhať im zvládať každodenné aktivity.

Priebeh ochorenia nemusí byť rovnomerný. „To má stále taký priebeh: ide to, padne to a znovu to ide. Vždy sa ale ten stav zhorší a v tom zhoršenom stave to potom pretrváva. A zase to po určitom čase znovu spadne a zase to pretrváva.“ (2O1)

Na začiatku si človek často uvedomuje svoje zlyhávanie a môže prežívať strach, hanbu alebo paniku. „Na začiatku začína mať s tým problém, začína mať sám zo seba paniku. Uvedomuje si, že nevie, kde čo dal, nevie kto to je, nevie čo sa stalo. je to šok.“ (1O4)

Úloha rodiny pri starostlivosti

Po prepuknutí choroby bezprostrednú starostlivosť poskytuje zväčša rodina, ktorá na dlhodobú záťaž, aká sa spája s touto chorobou, nie je pripravená. Starostlivosť v domácom prostredí, kde je porozumenie a bezpečie, pomáha uľahčiť nepriaznivý stav chorého.

Rodina teda zastáva nezastupiteľné miesto starostlivosti o človeka s Alzheimerovou chorobou. Zároveň však samotná rodinná väzba automaticky neznamená, že každý člen rodiny dokáže zvládnuť hygienu, prebaľovanie, dvíhanie, dohľad a nepredvídateľné zmeny správania.

„Nie každý sa dokáže postarať o človeka s demenciou a to napriek tomu, že má k chorému rodičovi vybudovaný vzťah. . nedá sa to porovnávať, je to príliš vzletné, že jedna mama vychová 4 deti a 4 deti sa nevedia o mamu postarať.“ (2O1)

Schopnosť starať sa závisí od emocionálnej inteligencie, empatie, psychickej odolnosti, zdravotného stavu, pracovných povinností aj od toho, či je opatrovateľská úloha rozdelená medzi viacerých ľudí.

„Ja som bol na všetko sám, sám som sa staral o mamu, sám som sa staral o otca, sám som riešil dcéry.“ (1O4)

Aj keď má chorý viac detí, v praxi sa často stáva, že väčšinu starostlivosti prevezme iba jeden člen rodiny. Takéto rozdelenie môže viesť k únave, osamelosti, pocitu nespravodlivosti a konfliktom medzi príbuznými.

Ako rozdeliť starostlivosť

• určiť, kto zabezpečuje návštevy lekára a komunikáciu so zdravotníkmi,
• rozdeliť dohľad, hygienu, stravovanie a vybavovanie úradov,
• dohodnúť pravidelné striedanie pri osobnej starostlivosti,
• informovať všetkých členov rodiny o aktuálnom stave,
• zohľadniť možnosti a limity každého opatrovateľa,
• využiť opatrovateľskú, odľahčovaciu alebo pobytovú službu, ak domáca starostlivosť prestáva byť zvládnuteľná.

Opatrovateľ potrebuje podporu, nie výčitky. „Preto je dobré, ak tí ostatní členovia rodiny nevyčítajú tam nič, snažia sa trošičku naokolo pracovať s tým opatrovateľom, s tým chorým neurobíš nič, ten potrebuje dohľad.“ (1O3)

Prvé vyšetrenie a prijatie diagnózy

Zo začiatku si chorý neuvedomuje, že je potrebné riešiť jeho zdravotný stav a návštevu lekára odkladá alebo odmieta. „On si to neuvedomoval, ja som si to všímal, neriešilo sa to, k lekárovi nechcel ísť, on nemá čas, on potrebuje na záhradku.“ (1O5)

Ani diagnostikovanie Alzheimerovej choroby nie je pre seniora ľahké prijať, treba byť preto trpezlivý. Pri rozhovore o vyšetrení pomáha pokojný prístup, jednoduché vysvetlenie a zdôraznenie konkrétneho dôvodu návštevy lekára.

Rodina by mala sledovať zmeny pamäti, orientácie, správania, schopnosti zvládať hygienu, stravovanie, lieky, financie a pohyb mimo domu. Dôležité je zaznamenávať, kedy sa ťažkosti objavujú a ako rýchlo sa menia.

Zásady komunikácie s človekom s Alzheimerovou chorobou

Komunikácia sa musí prispôsobiť aktuálnym schopnostiam človeka. Cieľom nie je skúšať jeho pamäť, dokazovať mu omyl ani ho prinútiť prijať vysvetlenie, ktorému už nerozumie, ale vytvoriť pocit bezpečia a spolupráce.

• Hovoríme v pokojnom prostredí, kde nás nič neruší, aby dobre počul.
• Počas rozhovoru sa mu pozeráme stále do očí.
• Používame jednoduché, krátke vety.
• Hlas má znieť príjemne a pokojne.
• Rozprávame pomaly, zreteľne a primerane hlasno.
• Nekričíme.
• Neklademe naraz viacero otázok.
• Počkáme, kým chorý zareaguje.
• Používame otázky, na ktoré je možná odpoveď áno alebo nie.
• Vyhýbame sa otázkam s otvoreným koncom.

Seniori s Alzheimerovou chorobou majú často problém s pamäťou a kognitívnymi schopnosťami. Môže trvať dlhšiu dobu, kým si zapamätajú jednoduché pokyny alebo sa dostanú do určitého miesta.

Buďte trpezliví a dajte im čas na to, aby si zapamätali, čo potrebujú. Jednoduché a jasné pokyny môžu pomôcť seniorom s Alzheimerovou chorobou.

Môže to znamenať, že budete musieť zopakovať pokyny niekoľkokrát a použiť jednoduché slová. Pokiaľ to bude možné, použite aj vizuálne pomôcky, ako napríklad obrázky.

Používajte pozitívnu reč a reč tela, aby ste pomohli seniorom s Alzheimerovou chorobou. Pokiaľ môžete, používajte úsmev, láskavé slová a pokúste sa o uvoľnenú atmosféru.

Aj ľudia s Alzheimerom, napriek tomu že im mozog už nefunguje tak ako predtým, potrebujú byť rešpektovaní. Seniori s Alzheimerovou chorobou sa môžu cítiť neistí a zraniteľní.

Čomu sa pri komunikácii vyhnúť

• dlhým vysvetleniam a viacerým pokynom naraz,
• kriku, vyhrážaniu a zosmiešňovaniu,
• otázkam typu „Ako si to môžeš nepamätať?“,
• sporom o tom, čo je alebo nie je pravda,
• núteniu do činnosti bez času na reakciu,
• správaniu, pri ktorom opatrovateľ pôsobí ako policajt alebo dozor.

„Nesmie správať ako policajt, ako dozor. Musí byť partner, aby ho ten človek akceptoval. Akonáhle začne kontrola, začne konflikt.“ (1O1)

Podpora samostatnosti a každodenného života

Snažte sa ich podporiť a pomôcť im zachovať si ich nezávislosť. To môže znamenať, že budete musieť prispôsobiť ich okolie, aby im umožnilo čo najväčšiu slobodu pohybu.

Umožnite im robiť rozhodnutia tam, kde je to možné, a podporujte ich, aby boli čo najviac zapojení do každodenných aktivít. Ak majú radi istú rutinu alebo sa cítia pohodlne pri určitých aktivitách, podporujte ich v tom.

Je nevyhnutné podporovať vášho blízkeho v tom, aby sa čo najdlhšie venoval aktivitám, ktoré ho bavia. Snažte sa aktivity upravovať s postupujúcim stavom jeho stavu, aby lepšie vyhovovali jeho vyvíjajúcim sa schopnostiam.

Vhodné je zachovať pravidelný denný režim, známe prostredie a primeranú fyzickú aj duševnú aktivitu. Zmeny môžu byť pre seniorov s Alzheimerovou chorobou veľmi ťažké.

Snažte sa udržať konzistentnú rutinu a čo najviac minimalizovať zmeny. Pokiaľ budete musieť niečo zmeniť, urobte to čo najopatrnejšie a snažte sa ich na to pripraviť vopred.

Ťažkosti pri opatrovaní

Agresivita

Agresivita môže mať podobu verbálnu, napríklad krik a nadávky, alebo brachiálnu, teda fyzickú. Odhaduje sa, že s agresivitou by sme mali počítať asi s 20 % osôb s demenciou, ktorí sú v domácom prostredí.

Agresivita u klientov s demenciou sa líši od agresivity zdravých ľudí. Býva reakciou na situácie, ktorým klienti nerozumejú a s ktorými si nevedia rady.

Veľmi často je agresivita problémom ošetrujúcich ľudí a reakciou na ich nevhodne zvolený prístup a starostlivosť. Klient sa iba bráni v situáciách, keď mu nie je dobre a ktorým nerozumie.

„Ak on cíti, že niekto z neho robí debila, vtedy začína byť agresívny, schováva sa.“ (1O4)

Chorý sa bráni veciam, ktoré nechce, pretože stráca schopnosť verbálnej komunikácie alebo mu nikto nerozumie. Používa obranné metódy na podvedomej báze.

„Musíš rátať s tým, že nemôžeš od neho čakať to, že teraz choď a urob toto alebo pôjdeme o hodinu tam, priprav sa. Ty musíš ho navigovať k tomu, čo chceš dosiahnuť. Ale nie násilnou formou, nie príkazmi, lebo sa začne brániť.“ (1O2)

Pri agresii pomáha znížiť hlas, ustúpiť z bezprostrednej blízkosti, odstrániť rušivé podnety a nehádať sa. Ak hrozí nebezpečenstvo chorému alebo okoliu, treba zabezpečiť pomoc a bezpečie.

Zmeny nálad a emočné výbuchy

Chorý často mení nálady a člen rodiny, ktorý sa oňho stará, je z náhlych zmien nálad veľmi vyčerpaný. Zmeny prichádzajú kedykoľvek počas dňa.

„Teraz je na geriatrii, aj včera sme za ňou boli a ona sa tešila, že sme prišli. A zrazu: „Vy ma už nechcete, ja chcem ísť domov.“ A plakala.“ (2O3)

Nie je dobré vybičovať situáciu ďalším presviedčaním alebo sporom. V takom prípade môže pomôcť krátko prerušiť návštevu, odísť a vrátiť sa neskôr.

Obviňovanie a podozrievavosť

Napriek vzornej starostlivosti o svojich rodičov alebo svokrovcov s Alzheimerom sa opatrovníci stretávajú často s krivým obviňovaním zo strany chorého.

Je potrebné vedieť, že chorý pravdu neprekrúca, ale situáciu naozaj tak prežíva. „Ta už sce odo mne zobrali, všetko z môjho domu. Ešči aj toto sochy sce zobrali, všicko vám tam vadilo.“ (2O3)

Pri takomto správaní nepomáha dokazovať, že obvinenie nie je pravdivé. Vhodnejšie je uznať jeho strach alebo neistotu, upokojiť ho a podľa možností odstrániť predmet či situáciu, ktorá ho dráždi.

Blúdenie a úteky

Odchody z domu a blúdenie sú pre rodinných príslušníkov veľmi stresujúce. Tieto odchody chorého sú nebezpečné z viacerých príčin.

Chorý nemusí nájsť cestu späť, ale môže dôjsť aj k dopravnej nehode. Pri opakovanom blúdení je potrebné venovať pozornosť bezpečnosti domácnosti, dohľadu, identifikačným údajom a informovaniu ľudí, ktorí sa na starostlivosti podieľajú.

Konflikty v rodine

Konflikty sú súčasťou nášho života. Náročnejšia situácia vzniká vtedy, ak je v rodine dlhodobo chorý člen a konfliktov pribúda.

Vo vyhrotených situáciách sa ukážu postoje, hodnoty a myslenie všetkých členov rodiny. Dlhodobý stres môže zhoršiť komunikáciu medzi manželmi, súrodencami aj medzi opatrovateľom a ostatnými príbuznými.

Medzi ťažké okamihy v opatrovaní patria významné sviatky v rodine, keď je situácia vyhrotená stresom, napríklad krstiny, svadba, pohreb alebo výročia.

Rodina by mala otvorene hovoriť o tom, čo je možné zvládnuť, kto potrebuje pomoc a aké povinnosti nemožno ďalej prenášať iba na jedného človeka. Opatrovanie nemá byť skúškou obetavosti jedného člena rodiny.

Sociálny kontakt a aktivizácia

Ľudia s Alzheimerovou chorobou alebo podobnými ochoreniami sú náchylní na sociálnu izoláciu a osamelosť. Takéto pocity môžu dokonca zhoršiť príznaky chorôb, ako je depresia a úzkosť.

Môžu tiež viesť k rýchlejšiemu kognitívnemu poklesu. Udržiavanie dobrého sociálneho kontaktu s blízkymi pomáha tieto pocity zmierniť.

Podľa vedcov môže odlúčenie od rodiny a priateľov príležitostne zhoršiť vlastnosti spojené s Alzheimerovou chorobou, ako je blúdenie, hnev a halucinácie.

Je nevyhnutné podporovať vášho blízkeho v tom, aby sa čo najdlhšie venoval aktivitám, ktoré ho bavia. Pacientov možno vziať na podporné skupiny a zúčastniť sa programov vrátane vzdelávania, hudby, umenia a iných spoločenských aktivít.

Podľa mnohých odborníkov môžu skupinové aktivity alebo hudobná terapia zmierniť príznaky agitácie, ako je agresia, nepokoj alebo emocionálna úzkosť, u ľudí s Alzheimerovou chorobou alebo inými formami demencie.

Vhodné môžu byť pravidelné návštevy rodiny, spoločné počúvanie hudby, jednoduché domáce práce, prechádzky, tvorivé činnosti alebo rozhovory o udalostiach, ktoré sú človeku známe.

Vyčerpanie opatrovateľa

Starostlivosť o človeka s Alzheimerovou chorobou je mimoriadne náročná, dokonca psychicky a emocionálne vyčerpávajúca. Alzheimerova choroba je často stav, ktorý si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť.

Rodinní príslušníci si však mnohokrát nemôžu dovoliť odísť z práce a venovať sa iba opatrovaniu svojho blízkeho. Dlhodobý dohľad, nočné vstávanie, osobná hygiena, zmeny nálad a obavy z úrazu môžu viesť k úplnému vyčerpaniu.

Opatrovateľ by mal sledovať vlastnú únavu, poruchy spánku, podráždenosť, úzkosť, pocity bezmocnosti a stratu záujmu o bežný život. Požiadať o pomoc nie je zlyhanie, ale spôsob, ako predísť situácii, v ktorej už nebude možné bezpečne sa starať o chorého.

Odľahčovacia služba sa poskytuje poberateľovi príspevku na opatrovanie. Cieľom je umožniť mu nevyhnutný odpočinok pre udržanie fyzického zdravia, ktoré je pri opatere osoby s Alzheimerovou chorobou veľmi dôležité.

Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Počas poskytovania odľahčovacej služby poskytne alebo zabezpečí sociálnu službu opatrovanému obec.

Špeciálne poradenstvo a podporné skupiny

Cieľom podpornej skupiny je poskytnúť pomoc, poradenstvo a podporu ľuďom, ktorí sa starajú o osoby s Alzheimerovým ochorením.

Počas online stretnutí sa možno zoznámiť s podpornými technikami, ako zvládať Alzheimerovo ochorenie. Zároveň môže byť vytvorený bezpečný priestor pre otázky a individuálnu konzultáciu.

Podporná skupina je určená pre všetkých, ktorí sa doma starajú o blízke osoby s Alzheimerovým ochorením, ale aj pre ľudí, ktorí pociťujú príznaky prvého štádia ochorenia, alebo pre všetkých so záujmom o túto tému.

Podporné skupiny môžu viesť programy na školenie pacientov a ich rodinných príslušníkov, aby vysvetlili stav ostatným a čo predvídať, ak sa stav zhorší.

Je lepšie nezameriavať sa na nepodporujúcich priateľov alebo rodinných príslušníkov, ktorí nemôžu pacientom pomôcť. Možno potrebujú čas, aby si zvykli na diagnózu a vzdelávali sa o Alzheimerovej chorobe.

Možnosti sociálnej pomoci a kompenzácie

V súvislosti s týmto ochorením môžete požiadať o peňažný príspevok a o poskytnutie sociálnej služby. Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti.

Od roku 2008 sociálne služby upravuje Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Peňažný príspevok na kompenzáciu

O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna.

Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy a navrhnutou formou kompenzácie.

Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie. O udelení peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa Zákona č. 447/2008 Z. z. odkázanej osobe rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

Preukaz ŤZP a parkovací preukaz

Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, teda preukaz ŤZP/S.

V prípade, že má v komplexnom posudku odkázanosť na individuálnu prepravu, oddelenie posudkových činností vydáva parkovací preukaz, ktorý slúži na parkovanie na vyhradených miestach.

Sociálne služby pre človeka s Alzheimerovou chorobou

Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Posudková činnosť je lekárska a sociálna.

Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy.

Podľa toho, o aký druh sociálnej služby máte záujem, žiadate o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na úrade, ktorý spadá do jeho kompetencie, teda mesto a obec alebo vyšší územný celok - samosprávny kraj podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

Činnosti poskytované v sociálnych službách

Odborná činnosť zahŕňa základné sociálne poradenstvo, špecializované sociálne poradenstvo, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, sociálnu rehabilitáciu, ošetrovateľskú starostlivosť, pracovnú terapiu, tlmočenie, sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie a pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

Obslužná činnosť zahŕňa ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva.

Ďalšie činnosti zahŕňajú napríklad vytváranie podmienok na prípravu stravy, výdaj stravy a potravín, vykonávanie základnej osobnej hygieny, záujmovú činnosť, poskytovanie osobného vybavenia a základného ošatenia a obuvi, donášku stravy a požičiavanie pomôcok.

Najčastejšie formy služieb

Denný stacionár poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe na začiatku ochorenia, ktorá je na ňu odkázaná len určitý čas počas dňa, v rozsahu 2-8 hodín.

Opatrovateľská služba poskytuje občanovi pomoc inej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch, prácach v domácnosti alebo v kontakte so spoločenským prostredím.

Opatrovateľská služba a jej rozsah v hodinách sa poskytuje na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydaným obcou. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta.

V rámci uvedenej služby opatrovateľ alebo opatrovateľka pomáha pri nevyhnutných životných úkonoch bežnej osobnej hygieny, donáške a podávaní jedla, nevyhnutných prácach v domácnosti či súvisiacich s prevádzkou domácnosti, ako aj pri zabezpečení kontaktu so spoločenským prostredím.

Zariadenie pre seniorov poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný alebo sociálny stav potrebuje sústavnú starostlivosť, ktorú jej nemôže poskytnúť rodina ani opatrovateľská služba.

Zariadenie je určené pre poberateľov starobného dôchodku. Nie je pre ľudí, ktorých zdravotný stav si vyžaduje trvalé odborné ošetrovanie v zdravotníckom zariadení.

Zariadenie opatrovateľskej služby poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu.

Poskytuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Pobyt v ZOS je určený na prechodnú dobu.

Domov sociálnych služieb poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je maximálne IV.

Zabezpečuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie, sociálnu rehabilitáciu a ošetrovateľskú starostlivosť. Môže poskytovať aj muzikoterapiu, arteterapiu a činnostnú terapiu, ak má na to vytvorené personálne podmienky.

Špecializované zariadenie poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V.

Je určené pre osoby s postihnutím, ako je Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a demencie inej etiológie. Okrem zaopatrenia zabezpečuje pracovnú a záujmovú činnosť. Môže mať aj formu denného pobytu.

Čo robiť, ak človek nemá dôchodkový vek

Alzheimerovou chorobou v posledných rokoch trpia aj osoby, ktoré nedosiahli dôchodkový vek.

Ak postihnutá osoba nedosiahla dôchodkový vek a v dôsledku ochorenia Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou je už trvale práceneschopná, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku.

Ako invalidný dôchodca môže žiadať o vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Pri výbere služby je potrebné zohľadniť vek, stupeň odkázanosti, schopnosť pohybu, potrebu dohľadu a to, či je možné pokračovať v bezpečnej domácej starostlivosti.

Odborná a terapeutická starostlivosť

V špecializovaných centrách majú v starostlivosti o pacientov s Alzheimerom veľmi dobré výsledky. Chorým vedia poskytnúť odbornú zdravotnú, terapeutickú aj ošetrovateľskú starostlivosť.

Individuálny prístup môže zahŕňať pravidelný terapeuticko-aktivizačný program prispôsobený individuálnym schopnostiam. Tento program môže zahŕňať spoločné stretnutia klientov, udržiavanie samoobslužných činností, kognitívne tréningy, ergoterapiu alebo pracovnú terapiu a arteterapiu.

Jednou z metód práce s pacientmi s Alzheimerovým ochorením sú validačné rozhovory. Ide o formu komunikácie a terapie, ktorá pomáha udržiavať kontakt s človekom s touto diagnózou.

Umožňuje akceptovať realitu chorého bez ohľadu na stupeň postihnutia. Takáto terapia prebieha individuálnou alebo aj skupinovou formou.

Do celého procesu by mali byť zapojení aj rodinní príslušníci, s ktorými možno pravidelne konzultovať možnosti zefektívňovania starostlivosti o ich blízkych. Osobné návštevy blízkych podporujú kontakt, orientáciu a pocit bezpečia.

Praktický postup pri hľadaní pomoci

1. Všímajte si zmeny pamäti, orientácie, komunikácie, nálady a samostatnosti.
2. Spíšte konkrétne situácie, ktoré sa opakujú, a prineste ich na konzultáciu s lekárom.
3. Prispôsobte komunikáciu krátkym pokynom, pokojnému hlasu a dostatočnému času na reakciu.
4. Zachovajte pravidelný režim a obmedzte zbytočné zmeny.
5. Rozdeľte starostlivosť medzi členov rodiny podľa ich možností.
6. Pri agresii, blúdení alebo náhlom zhoršení zabezpečte bezpečie a odbornú pomoc.
7. Informujte sa o posudku odkázanosti, peňažných príspevkoch a sociálnych službách.
8. Zvážte denný stacionár, opatrovateľskú službu alebo odľahčovaciu službu.
9. Pri potrebe nepretržitého dohľadu posúďte možnosť špecializovaného zariadenia.
10. Nezabúdajte na odpočinok a zdravotný stav hlavného opatrovateľa.

Najdôležitejšie je vytvoriť si s človekom s Alzheimerovou chorobou dobrý vzťah a poskytnúť mu emocionálnu podporu, aby sa cítil bezpečne a pohodlne. Vyhnite sa zmenám, ak je to možné, rešpektujte jeho rozhodnutia a preferencie a podporujte ho v tom, aby zostal čo najdlhšie zapojený do každodenného života.

tags: #specialne #poradenstvo #alzheimer