Vysoký stupeň demencie: príznaky, priebeh, starostlivosť a pomoc

Vysoký stupeň demencie, označovaný aj ako ťažká demencia, je pokročilé štádium neurodegeneratívneho alebo iného poškodenia mozgu, pri ktorom človek stráca schopnosť samostatne myslieť, komunikovať, pohybovať sa a vykonávať základné každodenné činnosti. Pacient je zvyčajne úplne závislý od pomoci iných a potrebuje nepretržitú starostlivosť.

V tomto štádiu sa môže objaviť takmer úplná strata krátkodobej pamäti, neschopnosť rozpoznať rodinu a blízkych, výrazné obmedzenie alebo strata reči, problémy s chôdzou, stravovaním, prehĺtaním a používaním toalety. Časté sú aj inkontinencia, podvýživa, úbytok svalovej hmoty, infekcie, dekubity a postupná imobilita.

Čo znamená vysoký stupeň demencie

Demenciami označujeme skupinu organických psychických porúch, pri ktorých je v popredí klinický dementný syndróm. Dementný syndróm je spôsobný chronickým progredientným (postupne sa zhoršujúcim) ochorením mozgu, v dôsledku ktorého dochádza k narušeniu kognitívnych (poznávacích) funkcií natoľko, že je zasiahnuté sociálne fungovanie chorého a jeho sebestačnosť, v trvaní minimálne 6 mesiacov.

Medzi kognitívne funkcie patria pamäť, myslenie, intelekt, vnímanie, pozornosť - zabezpečujú orientáciu v čase a priestore, schopnosť sledovať dianie, hovoriť, čítať, písať, počítať, schopnosť porozumieť, chápať, logicky myslieť, naplánovať si jednotlivé úlohy.

Stupeň závažnosti dementného syndrómu sa hodnotí na základe miery kognitívnej poruchy, nekognitívnych symptómov a miery postihnutia funkčnosti v každodennom živote.

• Ľahký stupeň demencie - ťažkosti so zvládaním zložitejších každodenných aktivít, napríklad narábanie s peniazmi alebo domáce práce, ťažkosti spomenúť si, kam odložil veci alebo aké informácie nedávno obdržal od príbuzných, jedinec je samostatný, potrebuje občasný dohľad a pripomínanie.
• Stredne ťažký stupeň demencie - ťažkosti so zvládaním základných každodenných aktivít, jedinec je nesamostatný, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach, ako sú nakupovanie, výber oblečenia, obliekanie a hygiena, v domácom prostredí je schopný jednoduchých činností, napríklad zohriať pripravené jedlo.
• Ťažký stupeň demencie - jedinec je úplne závislý od iných.

Demencia je ochorenie progresívneho charakteru, znižujúce kvalitu života a predstavuje nesmiernu záťaž nielen pre postihnutých jedincov, ale aj pre priateľov a členov rodiny, ktorí sa o nich starajú, a pre spoločnosť celkovo.

Vysoký stupeň demencie a siedme štádium ochorenia

Priebeh demencie môžeme rozdeliť do siedmych postupných štádií. Ich poznanie môže uľahčiť včasné identifikovanie prvotných príznakov ochorenia a pomôcť pri jeho skorej diagnostike a liečbe.

1. Bez zhoršenia poznávacích schopností

Prvé štádium demencie môžeme charakterizovať ako štádium normálneho fungovania. Prvé tri štádiá demencie sú zväčša označované ako štádiá pred demenciou. V tejto fáze u pacienta nedochádza k žiadnym významným problémom s pamäťou alebo zhoršeniu iných schopností.

2. Zhoršenie pamäti spájané s vekom

V tomto štádiu sa objavujú občasné výpadky pamäti, ako napríklad zabúdanie, kde človek umiestnil predmet alebo zabúdanie mien, ktoré predtým ovládal veľmi dobre.

Tento mierny pokles pamäťových schopností môžeme často považovať za bežný a súvisiaci s vekom, no taktiež môže byť jedným z prvých príznakov demencie.

3. Mierna porucha poznávania

Zreteľné problémy sa začínajú objavovať až v treťom štádiu, kedy sa dostavujú tieto príznaky: strácanie sa, nápadne slabý výkon pri práci, zabúdanie mien rodinných príslušníkov a blízkych priateľov, problémy s uchovávaním prečítaných informácií, strata dôležitých predmetov alebo ich odloženie na neobvyklé miesto, problémy s koncentráciou.

Ľuďom, ktorí by sa mohli nachádzať v tomto štádiu, odporúčame navštíviť lekára pre určenie správnej diagnózy.

4. Ľahká demencia

V tomto štádiu sa človek s demenciou môže vyhýbať iným ľuďom a objavujú sa u neho zmeny nálad a osobnosti.

Správanie, ktoré by sme si mali všímať u človeka v tomto štádiu, súvisí s príznakmi ako problémy so znalosťou súčasných alebo nedávnych udalostí, problémy so zapamätávaním si informácií o niekoho živote, problémy so zvládaním financií, dezorientácia a problémy s rozpoznávaním tvárí a ľudí.

5. Mierna demencia

Pacienti v piatom štádiu demencie potrebujú pomoc okolia, aby mohli vykonávať každodenné činnosti. Hlavným znakom pre piate štádium je neschopnosť zapamätať si významné detaily.

Hoci mierna demencia môže narúšať základné fungovanie pacientov, v tejto fáze ochorenia nie je potrebné pacientom pomáhať so základným fungovaním ako jedenie či použitie kúpeľne.

6. Stredne ťažká demencia

Vo chvíli, keď pacient začne zabúdať mená detí, partnera či iných opatrovateľov, s najväčšou pravdepodobnosťou vstupuje do šiestej fázy demencie a potrebuje nepretržitú starostlivosť.

V šiestom štádiu pacienti vo všeobecnosti nemusia vnímať svoje okolie, nedokážu si spomenúť na nedávne udalosti a majú skreslené spomienky na svoj život.

Môžu sa u nich začať prejavovať bludy, obsesívne (nutkavé) správanie, úzkosť, agresia, strata vôle, blúdenie, problémy so spánkom a v niektorých prípadoch aj halucinácie.

7. Ťažká demencia

V priebehu siedmeho štádia demencie pacienti postupne strácajú motorické schopnosti. V konečnom štádiu sa zdá, že mozog stráca spojenie s telom.

Ťažká demencia často znamená stratu verbálnych a rečových schopností. Je potrebné, aby blízki a opatrovatelia pomáhali pacientovi s chôdzou, stravovaním či použitím toalety.

Vysoký stupeň demencie sa môže prekrývať s označením terminálneho štádia. Celková závislosť od starostlivosti, strata kontroly nad telesnými funkciami, hlboká apatia a minimálna reakcia na podnety môžu predchádzať postupnému zlyhávaniu organizmu.

Najčastejšie príznaky vysokého stupňa demencie

Príznaky demencie v jednotlivých štádiách líšia. Bežne postihnuté oblasti mozgu pri demencii zahŕňajú pamäť, priestorové videnie, jazyk, pozornosť a riešenie problémov.

V pokročilom štádiu sú príznaky intenzívne a zasahujú prakticky všetky oblasti života. Pacient môže mať problém s komunikáciou, rečou, pohybom, jedením, prehĺtaním aj rozpoznávaním bežných nebezpečenstiev.

Strata pamäti a rozpoznávania

Takmer úplná strata krátkodobej pamäti patrí medzi najvýraznejšie prejavy. Pacient si nepamätá nedávne udalosti, nerozpoznáva blízkych ľudí a môže mať skreslené spomienky na svoj život.

V tomto štádiu už pacient nie je schopný rozpoznávať rodinu a blízke osoby.

Poruchy reči a porozumenia

Strata schopnosti hovoriť alebo porozumieť patrí medzi charakteristické prejavy ťažkej demencie. Reč sa obmedzuje na jednoduché slová alebo sa úplne vytráca.

Človek s demenciou často nerozumie tomu, čo hovoríme, ale vníma spôsob, akým to hovoríme, naše emočné vyladenie.

Strata pohyblivosti

Výrazná fyzická slabosť, problémy s chôdzou až úplná imobilita sa objavujú najmä v neskorých štádiách. Pacient môže potrebovať pomoc pri vstávaní, presunoch, sedení, chôdzi a polohovaní.

V priebehu siedmeho štádia demencie pacienti postupne strácajú motorické schopnosti.

Ťažkosti s jedením a prehĺtaním

Pacient chradne - dochádza k problémom s prehĺtaním, strate apetítu a následne aj hmotnosti.

Problémy s jedením alebo prehĺtaním môžu viesť k podvýžive a zvyšovať riziko ďalších komplikácií.

Inkontinencia a strata sebaobsluhy

Dochádza k strate kontroly vyprázdňovania močového mechúra a čriev. Pacient potrebuje pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní, používaní toalety a pri ďalších základných činnostiach.

Vysoký stupeň demencie znamená úplnú závislosť od starostlivosti druhých.

Poruchy spánku a zmeny správania

Pacient je vo vyššej miere ospalý a prespí väčšinu dňa. Môžu sa pridružiť aj iné komplikácie - napríklad kožné infekcie.

V skorších a stredných štádiách sa môžu objavovať bludy, halucinácie, agresivita, úzkosť, podozrievavosť, nutkavé správanie a poruchy spánku, pričom niektoré prejavy môžu pretrvávať aj vo vysokom stupni demencie.

Čo vysoký stupeň demencie spôsobuje

Demenciu spôsobuje poškodenie nervových buniek v mozgu. To môže byť spôsobené nahromadením špecifických proteínov, nedostatočným prekrvením mozgu, úrazom hlavy, nedostatkom vitamínov alebo reakciou na určité lieky.

Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov - mozgových buniek. Prípadne môže dôjsť k ovplyvneniu fungovania neurónov inými vplyvmi.

Najčastejšie ju spôsobujú neurodegeneratívne ochorenia, cievne poškodenia mozgu, infekcie, metabolické poruchy a chronická toxicita.

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba je najčastejšia forma demencie, ktorá predstavuje 60 až 80 % prípadov. Je spôsobená hromadením patologických proteínov v mozgu, čo vedie k odumieraniu neurónov.

Prejavuje sa postupnou stratou pamäti, zhoršením orientácie a neskôr aj poruchami reči a motoriky.

Vaskulárna demencia

Vaskulárna demencia je druhá najčastejšia forma demencie. Vzniká v dôsledku porúch prietoku krvi do mozgu, často po cievnej mozgovej príhode alebo v dôsledku iných cievnych ochorení.

Prejavuje sa náhlym zhoršením kognitívnych funkcií, problémami s chôdzou, motorickou neistotou a častými pádmi.

Demencia s Lewyho telieskami

Demencia s Lewyho telieskami kombinuje príznaky Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Charakteristické sú kolísavá pozornosť, zrakové halucinácie a poruchy v zrakovo-priestorovej oblasti.

Striedajú sa u nich stavy ospalosti a bdelosti, úroveň zmätenosti a koncentrácie sa mení, objavuje sa spomalenie pohybov, stuhnutosť alebo tras.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia postihuje najmä čelové a spánkové laloky mozgu. Prejavuje sa poruchami správania, reči a osobnosti.

Pri tomto druhu demencie sa na začiatku objavujú zmeny v emóciách, pacienti sa stávajú chladnými alebo necitlivými k pocitom iných ľudí, môžu mať netaktné či nevhodné poznámky, zmeny sa dajú pozorovať aj v osobnosti a správaní.

Zmiešaná a sekundárna demencia

Zmiešaná demencia je kombinácia dvoch alebo viacerých typov demencie. Najčastejšie sa vyskytuje kombinácia Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie.

Sekundárna demencia je demencia, ktorá sa rozvinula v dôsledku choroby alebo zranenia hlavy, napríklad pri Parkinsonovej chorobe alebo Huntingtonovej chorobe.

Niektoré druhy demencie sa časom zhoršujú, iné sa dajú liečiť, u niektorých typov sa dokonca dajú aj zvrátiť tieto prejavy.

Komplikácie pri ťažkej demencii

Riziko komplikácií sa v pokročilom štádiu zvyšuje najmä v dôsledku porúch prehĺtania, imobility, inkontinencie a nedostatočného príjmu potravy a tekutín.

• infekcie dýchacích ciest a močových ciest,
• dekubity a kožné infekcie,
• podvýživa a dehydratácia,
• úbytok svalovej hmoty,
• pády a úrazy,
• zápcha a komplikácie spojené s inkontinenciou,
• poruchy prehĺtania a vdýchnutie potravy alebo tekutín,
• úplná strata mobility a zvýšená ospalosť.

Riziko komplikácií zahŕňa infekcie, dekubity a podvýživu. V pokročilých štádiách vedie demencia k úplnej strate sebestačnosti chorého a plnej závislosti na opatrovateľskej starostlivosti.

Starostlivosť o človeka s vysokým stupňom demencie

Starostlivosť o človeka s demenciou je náročná fyzicky aj psychicky. Vyžaduje veľa trpezlivosti, empatie a prispôsobenia.

Nefarmakologické postupy sú hlavnou súčasťou každodennej starostlivosti o chorého s demenciou. Prispievajú k maximálnemu uchovaniu jeho sebestačnosti, udržaniu zachovaných schopností, prevencii vzniku porúch správania alebo k ich zmierneniu a navodeniu pohody chorých i tých, ktorí sa o neho starajú.

Bezpečné prostredie

Zásadné je prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.

Je tiež dobré umiestniť k vani alebo do sprchy rukoväť, o ktorú sa dá oprieť, protišmykovú podložku a odstrániť nízke stolíky a všetky ostatné predmety, ktoré môžu spôsobiť potknutie a pád.

Bezpečné prostredie má byť vyhovujúce potrebám človeka s demenciou a má zahŕňať dostatočné osvetlenie a dostatok známych predmetov, ktoré pomáhajú v orientácii, napríklad veľké nástenné hodiny s arabskými číslicami, kalendár a fotografie príbuzných.

Komunikácia

V prípade osoby so demenciou je kľúčové byť trpezlivý, používať jednoduchý jazyk a byť citlivý na jej potreby.

Kontakt s chorým je vľúdny, trpezlivý, upokojujúci a navodzujúci pocit bezpečia. Hovoríme s ním jednoducho, dávame jednoznačné otázky, pomáhame si gestikuláciou a mimikou.

Opatrovacia osoba by nemala očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti.

Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného správania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená.

Denný režim

Dôležité je zachovať pravidelný denný režim - pravidelnosť spánku, podávania jedla a aktivít.

Aktivity musia chorému prinášať predovšetkým potešenie, nie ho stresovať. Pri vysokom stupni demencie je vhodné vyberať jednoduché a pokojné činnosti, ktoré nevyžadujú zložité rozhodovanie.

Výživa a tekutiny

Starostlivosť o celkový telesný stav zahŕňa dostatočnú výživu a príjem tekutín a korekciu zmyslových porúch, napríklad používanie okuliarov alebo načúvacieho prístroja.

Pri problémoch s prehĺtaním a strate apetítu je potrebné sledovať množstvo prijatej potravy a tekutín a upozorniť lekára na zhoršenie príjmu.

Polohovanie a prevencia dekubitov

Pri výraznej fyzickej slabosti a imobilite je dôležité pravidelné sledovanie kože a zmena polohy tela. Môžu sa pridružiť aj kožné infekcie a dekubity.

Pomoc pri pohybe, správne polohovanie a bezpečné presuny znižujú riziko pádov a poškodenia kože.

Komunikácia s pacientom, ktorý prestáva rozprávať

Strata schopnosti hovoriť alebo porozumieť neznamená, že človek prestáva vnímať všetky podnety. Napriek tomu môže stále vnímať emócie a reagovať na príjemné podnety, ako je hudba, dotyk či pokojný hlas blízkej osoby.

Pri komunikácii je vhodné používať krátke jednoduché vety, pokojný tón, očný kontakt a primerané gestá. Pacientovi treba ponechať dostatok času na reakciu a nezahlcovať ho viacerými otázkami naraz.

Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví. Podpora rodiny, odborníkov a komunitných služieb je preto nevyhnutná až do jeho posledných dní.

Liečba vysokého stupňa demencie

V súčasnosti neexistuje liek, ktorý by demenciu úplne vyliečil. Liečba sa zameriava najmä na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacientov.

V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Liečba je väčšinou špecifická - na základe toho, čo danú demenciu vyvolalo.

Liečba je zameraná na zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia. Lieky vám vždy predpíše lekár, ktorý zváži váš stav a najvhodnejšiu liečbu.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba sa často sústreďuje na lieky, ktoré pomáhajú zmierniť symptómy demencie, ako sú strata pamäte a zhoršené kognitívne funkcie.

Medzi bežne používané lieky patria inhibítory acetylcholínesterázy, napríklad donepezil, a memantín, ktoré môžu pomôcť zlepšiť schopnosť pamätať si informácie a spomaliť zhoršovanie mentálnych schopností.

Farmakoterapia demencií liečivami - kognitívami má najbližšie ku kauzálnej liečbe (liečbe príčiny), aj keď zatiaľ u väčšiny demencií ide o symptomatickú liečbu.

Tieto liečivá rôznymi mechanizmami pozitívne zasahujú do patologického procesu odohrávajúceho sa v mozgu, čím spomaľujú priebeh ochorenia a odďaľujú ťažšie štádiá ochorenia spojené často s hospitalizáciou alebo umiestnením do zariadení sociálnych služieb.

Nefarmakologická liečba

Nefarmakologická liečba zahŕňa rôzne terapeutické prístupy, ako sú kognitívne tréningy a terapie, napríklad reminiscenčná terapia, terapia zameraná na podporu emocionálnej pohody a podpora aktívneho života.

V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná psychoterapia.

Zároveň sa odporúčajú rôzne relaxačné techniky - počúvanie známej upokojujúcej hudby, zníženie rušivých vplyvov prostredia, podporné skupiny, kognitívno-behaviorálne terapie, adaptačné terapie či využitie logopedickej pomoci.

Pri vysokom stupni demencie už kognitívny tréning spravidla nie je zameraný na obnovu stratených schopností, ale na zachovanie zvyškových schopností, podporu komfortu, komunikácie a emočnej pohody.

Úloha rodiny a opatrovateľov

Dôležitá je aj podpora rodiny a opatrovateľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri starostlivosti o pacienta s demenciou.

Práca s opatrujúcimi osobami zahŕňa edukáciu, informácie o ochorení, priebehu, možnostiach liečby a prognóze, umožnenie vyjadrenia obáv a negatívnych emócií, prijatie a podporu v ďalšej starostlivosti.

Opatrovatelia potrebujú informácie o právnej a sociálnej pomoci, informácie o pomoci so starostlivosťou, kontakty na opatrovateľské služby, denné centrá, kluby a zariadenia, ako aj pomoc pri riešení konkrétnych problémov, napríklad pri vzniku porúch správania.

Cieľom je podpora opatrujúcich osôb, udržanie chorého čo najdlhšie v domácom prostredí a zároveň ochrana opatrujúcich osôb pred vyhorením.

Nenechávajte sa unášať pocitom, že všetko musíte zvládnuť sami. Pomoc od odborníkov, ako sú terapeutky alebo špecializované opatrovateľky, môže výrazne zlepšiť kvalitu života oboch strán.

Kedy vyhľadať lekára alebo urgentnú pomoc

Vysoký stupeň demencie si vyžaduje pravidelný dohľad lekára a spoluprácu viacerých odborníkov. Lekára treba informovať o zhoršení schopnosti chodiť, jesť, prehĺtať, komunikovať alebo o výskyte nových porúch správania.

Okamžitú lekársku pozornosť si vyžaduje náhle zhoršenie stavu, nová výrazná zmätenosť, horúčka, podozrenie na infekciu, pád s úrazom, dusenie, náhle ochrnutie, výrazná dehydratácia alebo neschopnosť prijímať potravu a tekutiny.

Demencia má na rozdiel od delíria typický dlhý a pomalý nástup symptómov. Delírium je obmedzené na kratšie trvanie alebo epizódy, na rozdiel od demencie, ktorá je neustále prítomná.

Diagnostika demencie

Diagnostika demencie prebieha na základe vyšetrenia. Lekár pacientovi kladie otázky, aby zistil celkový zdravotný stav a informácie o liekoch, ktoré daný človek užíva, pretože niektoré lieky môžu vyvolať stavy podobné demencii.

Následne s pacientom vykoná niekoľko mentálnych cvičení, ktoré sú zamerané najmä na pamäť a schopnosť myslieť.

Diagnózu demencie nie je možné vykonať jedným testom. Na potvrdenie demencie je často potrebný široký skríningový proces, aby sa dôkladne porozumelo pacientovmu správaniu a symptómom, berúc do úvahy zdravotný stav a anamnézu pacienta.

Na diagnostiku demencie by sa vykonali kognitívne testy, zobrazovacie testy a laboratórne testy.

Kognitívne testovanie

Najlepšie sa považuje mini vyšetrenie duševného stavu (MMSE). MMSE je užitočný nástroj na pomoc pri diagnostike demencie.

Ďalšie testy používané v rámci kognitívneho testovania zahŕňajú skrátené skóre mentálneho testu (AMTS), modifikované mini-mentálne vyšetrenie (3MS), nástroj na skríning kognitívnych schopností (CASI), Montrealské kognitívne hodnotenie (MOCA), test značenia stopy a test kreslenia hodín.

Laboratórne a zobrazovacie vyšetrenia

Laboratórne testy sa zvyčajne vykonávajú na vylúčenie iných možných zdravotných problémov, ktoré by mohli byť príčinou poruchy.

Medzi bežné testy, ktoré je možné nariadiť, patrí kompletný krvný obraz, vitamín B12, kyselina listová, hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), C-reaktívny proteín, elektrolyt, vápnik, pečeňové enzýmy a testy funkcie obličiek.

Niekedy môže byť príčinou zmätenosti a dezorientácie u starších pacientov základná infekcia alebo nedostatok vitamínov.

Je možné vysokému stupňu demencie predchádzať

Prevencia môže výrazne znížiť riziko vzniku demencie, aj keď nie je možné úplne eliminovať všetky faktory, ktoré k nej prispievajú.

Najnovšie výskumy však preukazujú, že viac ako 1/3 prípadov demencie zapríčiňujú faktory životného štýlu.

V prevencii demencií je nutné sa zamerať na ovplyvniteľné rizikové faktory, ako sú vysoký cholesterol, obezita, pravidelné fajčenie, nadmerný konzum alkoholu, nezdravá a nevyvážená strava, nedostatočná psychická a fyzická aktivita, vysoký krvný tlak a diabetes mellitus.

• pravidelná fyzická aktivita,
• vyvážená strava,
• dostatok spánku a odpočinku,
• kontrola krvného tlaku, cukrovky, cholesterolu a telesnej hmotnosti,
• vyhýbanie sa fajčeniu a nadmernej konzumácii alkoholu,
• udržiavanie sociálnych kontaktov,
• mentálna stimulácia a tréning zachovaných kognitívnych funkcií,
• zvládanie stresu a depresie.

Okrem fyzického cvičenia zaraďte do svojej rutiny aj „mozgové cvičenia“ - hrajte rôzne logické hry, krížovky, slovné hádanky a pamäťové hry.

Ochrannými faktormi sú vyšší dosiahnutý stupeň vzdelania, aktívny životný štýl, sociálna zaangažovanosť a bohaté sociálne kontakty, ako aj častejšia účasť na aktivitách stimulujúcich mentálne a fyzické schopnosti.

Čo môžu robiť opatrovatelia každý deň

Celkový prístup by mal byť individuálny a flexibilný, zohľadňujúci jedinečné potreby a preferencie každej osoby. Dôležité je vytvoriť prostredie, ktoré podporuje bezpečnosť, komfort a dôstojnosť.

1. Dodržiavať pravidelný denný režim.
2. Komunikovať pokojne, jednoducho a zrozumiteľne.
3. Nechať pacientovi dostatok času na reakciu.
4. Odstrániť predmety, ktoré môžu spôsobiť pád alebo poranenie.
5. Kontrolovať príjem tekutín a potravy.
6. Sledovať prehĺtanie, telesnú hmotnosť, kožu a príznaky infekcie.
7. Pomáhať pri hygiene, obliekaní, presunoch a používaní toalety.
8. Podporovať príjemné podnety, ako je hudba, dotyk alebo pokojný hlas.
9. Rozdeľovať starostlivosť medzi viacerých ľudí, aby sa znížilo riziko vyhorenia.
10. Pri náhlom zhoršení zdravotného stavu kontaktovať lekára.

Skoré rozpoznanie demencie má mimoriadny význam pre pacienta, ako aj jeho blízkych, pre budúce lekárske a opatrovateľské rozhodnutia, pre zahájenie kognitívneho tréningu, využitie poradenských služieb, sociálnej podpory, vytvorenie plánov do budúcna a vyriešenie finančných otázok.

tags: #vysoky #stupen #demencia