Zdravý životný štýl po cievnej mozgovej príhode

Zdravý životný štýl po cievnej mozgovej príhode je založený na vyváženej strave, dostatočnom pitnom režime, pravidelnej rehabilitácii, primeranom pohybe, kvalitnom spánku, kontrole krvného tlaku, cholesterolu a cukrovky a na dôslednom užívaní predpísaných liekov. Takýto prístup podporuje zotavenie organizmu, pomáha zvládať následky príhody a znižuje riziko ďalšej cievnej mozgovej príhody.

Jedálniček po mozgovej príhode by sa v zásade nemal líšiť od všeobecne zdravej výživy, akurát jeho dodržiavanie je ešte dôležitejšie než u zdravého človeka. Lekári odporúčajú stravovať sa podobne ako pri srdcovo-cievnych ochoreniach - keďže príčiny a riziká sú často spoločné.

Prečo je životospráva po mozgovej príhode taká dôležitá

Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí.

Cievna mozgová príhoda patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu.

To, čo sa deje s telom po prekonaní cievnej mozgovej príhody, závisí od lokalizácie mozgovej príhody a od veľkosti postihnutia, teda či bola postihnutá reč alebo motorika, prípadne oba deficity súčasne.

Po cievnej mozgovej príhode sa môžu objaviť porucha reči, motoriky, ťažkosti s videním, s tým môžu hlavne v období po prekonaní cievnej mozgovej príhody súvisieť nemotorické príznaky, porucha koncentrácie, rôzne iné kognitívne problémy, nadmerná únava, apatia alebo aj poruchy emotivity.

Medzi rizikové faktory CMP patrí vyšší vek, arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus, ochorenia srdca, alkohol, nedostatok fyzickej námahy a obezita.

Zároveň platí, že po porážke bývajú prítomné rizikové faktory, ako sú vysoký tlak, cholesterol, cukrovka a obezita, ktoré práve správnou stravou vieme pozitívne ovplyvniť.

Základné piliere životosprávy po CMP

• vyvážená strava s dostatkom ovocia, zeleniny, bielkovín a vlákniny,
• obmedzenie soli, cukru, nasýtených tukov, alkoholu a vysoko spracovaných potravín,
• dostatočný pitný režim prispôsobený schopnosti prehĺtať,
• pravidelná rehabilitácia a primeraná fyzická aktivita,
• nefajčenie,
• kontrola krvného tlaku, cukru a cholesterolu,
• pravidelné užívanie predpísaných liekov,
• dostatok odpočinku, spánku a psychickej podpory.

Strava po mozgovej príhode

Strava po prekonanej cievnej mozgovej príhode je mimoriadne dôležitá z dvoch hľadísk: podporuje zotavenie organizmu a zároveň pomáha predchádzať ďalšej príhode.

Mozog potrebuje na regeneráciu kvalitné živiny - vitamíny, minerály, bielkoviny na obnovu tkanív, ale aj zdravé tuky pre stavbu buniek a komplexné sacharidy ako palivo.

Strava patrí medzi dôležité faktory, ktoré môžu ovplyvniť celkový zdravotný stav človeka po cievnej mozgovej príhode. Dôležité je zamerať sa na vyváženosť, pravidelnosť a dostatočný príjem živín.

Odborníci odporúčajú vyhýbať sa extrémnym diétam a uprednostniť dlhodobo udržateľný spôsob stravovania. Správne nastavený jedálniček môže byť dôležitou súčasťou zdravého životného štýlu po cievnej mozgovej príhode.

Ovocie a zelenina

Ovocie a zelenina sú bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu a mali by tvoriť podstatnú časť stravy. Odporúča sa aspoň 5 porcií denne - napríklad jedno jablko, miska šalátu alebo pohár zeleninovej šťavy predstavujú jednotlivé porcie.

Vitamíny z prírodných zdrojov sú lepšie využiteľné než tie v tabletkách. Strava bohatá na zeleninu a ovocie pomáha znižovať krvný tlak a cholesterol a podporuje imunitu.

Ovocie a zelenina by mali tvoriť významnú časť jedálnička. Obsahujú vitamíny, minerály a vlákninu, ktoré sú dôležitou súčasťou vyváženej stravy.

Celozrnné obilniny a potraviny

Pečivo a prílohy nahraďte celozrnnou variantou. Celozrnné produkty, ako sú ovsené vločky, pohánka, hnedá ryža, celozrnný chlieb a cestoviny, obsahujú viac vlákniny, ktorá pomáha znižovať hladinu „zlého“ cholesterolu v krvi a udržiavať dobré trávenie.

Zároveň dodajú stabilnú energiu, čím predídu výkyvom hladiny cukru. Denne by sme mali prijať okolo 6 porcií obilnín.

Celozrnné pečivo, ovsené vločky, hnedá ryža alebo celozrnné cestoviny obsahujú viac vlákniny než ich rafinované alternatívy. Pravidelné zaraďovanie celozrnných výrobkov môže pomôcť vytvoriť vyvážený jedálniček.

Bielkoviny potrebné na regeneráciu

Bielkoviny sú nevyhnutné na obnovu svalov a tkanív, preto by mali byť súčasťou každého dňa. Uprednostnite chudé zdroje: hydinové mäso bez kože, králičie či teľacie mäso, ryby aspoň 2× týždenne, vaječné bielka, strukoviny a nízkotučné mliečne výrobky.

Ideálne sú tučné morské ryby, ako losos a makrela, pretože obsahujú prospešné omega-3 mastné kyseliny. Tieto potraviny poskytnú proteín potrebný na regeneráciu, no zároveň menej nasýtených tukov a soli než červené mäso či údeniny.

Ryby a rastlinné bielkoviny, ako sója, šošovica a fazuľa, navyše prispievajú k zdravšiemu profilu krvných tukov.

Do jedálnička je vhodné zaradiť ryby, strukoviny, vajcia alebo chudé mäso. Bielkoviny sú dôležitou súčasťou každodennej výživy a podieľajú sa na mnohých procesoch v organizme.

Zdravé tuky

Tuky úplne nevylučujte - mozog tuky potrebuje, len si treba vyberať tie správne. Nenasýtené mastné kyseliny priaznivo pôsobia na srdce aj cievy a pomáhajú znižovať hladinu škodlivého cholesterolu v krvi.

Nájdeme ich v rastlinných olejoch, ako sú olivový, repkový a ľanový olej, ďalej v orechoch, semienkach, avokáde či v mastných rybách.

Nasýtené tuky, teda tuhé živočíšne tuky ako maslo, masť a tučné syry, naopak zvyšujú hladinu cholesterolu a podporujú kôrnatenie ciev, preto ich príjem obmedzte na minimum.

Na varenie používajte radšej olivový či repkový olej než masť; namiesto vyprážania voľte dusenie, pečenie alebo varenie v pare.

Medzi odporúčané zdroje tukov patria napríklad olivový olej, orechy, semienka alebo avokádo. Tieto potraviny sú často súčasťou odporúčaní zameraných na zdravý životný štýl.

Dostatok tekutín

Hydratácia je často podceňovaná, no veľmi dôležitá. Voda tvorí podstatnú časť mozgového tkaniva; dehydratácia môže zhoršovať únavu aj kognitívne funkcie.

denne vypite aspoň 1,5-2 litre tekutín, hlavne vody, riedených ovocných štiav alebo bylinkových čajov. Vyhýbajte sa sladeným nápojom, ako sú cola a limonády, pretože obsahujú priveľa cukru.

Dostatok tekutín je nevyhnutnou súčasťou každodennej starostlivosti o organizmus. Vhodnou voľbou je predovšetkým voda, nesladené čaje alebo iné nápoje bez nadmerného obsahu cukru.

Ak máte problém s prehĺtaním, konzultujte s lekárom úpravu tekutín - existujú zahusťovadlá, ktoré vodu upravia na želé konzistenciu, aby sa vám ľahšie pila.

Hlavné je, aby ste predišli dehydratácii, ktorá zvyšuje riziko komplikácií, napríklad tvorby krvných zrazenín.

Potraviny a návyky, ktoré treba obmedziť

Soľ

Nadmerný príjem soli prispieva k vysokému krvnému tlaku, ktorý je hlavnou príčinou mŕtvice. Obmedzte preto solenie - odporúča sa menej než 5 g soli denne, čo je približne jedna čajová lyžička v súčte zo všetkých jedál.

Bežná slovenská strava obsahuje aj 5-10× viac soli, než je zdravé. Namiesto soli využite bylinky a korenie na dochutenie jedál.

Vyvarujte sa potravín s extrémne vysokým obsahom soli, ako sú údeniny, slané pochutiny, konzervované a nakladané výrobky či instantné polotovary a omáčky.

Ak používate konzervovanú zeleninu, vždy ju prepláchnite vodou, aby ste odstránili prebytočnú soľ.

Nasýtené a transmastné tuky

Nasýtené tuky a transmastné tuky, teda stužené tuky v margarínoch, fast-foodoch a pečive, sú pre cievy škodlivé.

Obmedzte vyprážané a mastné jedlá, tučné červené mäso, slaninu, údené klobásy, masť, smotanu a podobne.

Namiesto vyprážania v trojobale skúste mäso upiecť v rúre na kvapke olivového oleja. Ťažké krémové omáčky vymeňte za ľahšie zeleninové prílohy.

Cukor a sladkosti

Jednoduché cukry síce rýchlo dodajú energiu, ale ich prebytok vedie k priberaniu na váhe a kolísaniu glykemie. Obezita a cukrovka pritom výrazne zvyšujú riziko ďalšej cievnej príhody.

Snažte sa preto obmedziť sladkosti, zákusky, sladené nápoje a sirupy. Ak máte chuť na sladké, dajte si radšej kúsok ovocia alebo malú hrsť orechov.

Na dezert skúste biely jogurt s ovocím namiesto zákusku. Udržiavanie zdravej hmotnosti výrazne zlepší vaše celkové zdravie.

Vysoko spracované potraviny

Fast food, slané pochutiny, instantné jedlá alebo výrobky s vysokým obsahom pridaných látok by mali byť skôr výnimočnou súčasťou jedálnička.

Cieľom nie je úplne vylúčiť všetky obľúbené jedlá, ale vytvoriť si dlhodobo udržateľné stravovacie návyky založené na vyváženosti a primeranosti.

Alkohol

Alkohol negatívne ovplyvňuje nervový systém aj kardiovaskulárne zdravie - zvyšuje tlak a môže kolísať zrážanlivosť krvi.

Pravidelná konzumácia alkoholu je preto po porážke nevhodná. Ideálne sa vyhnite alkoholu úplne, alebo ho prijímajte len veľmi striedmo.

Ak máte predpísané lieky, napríklad na riedenie krvi či proti záchvatom, alkohol s nimi môže nebezpečne interagovať - určite to konzultujte s lekárom.

Fajčenie

Fajčenie dramaticky zvyšuje riziko mozgovej mŕtvice, preto by malo byť tabu. Ak ste fajčiar, poraďte sa s lekárom o možnostiach, ako prestať - urobíte tým zásadný krok pre svoje zdravie.

Poruchy prehĺtania a bezpečné stravovanie

Po mozgovej príhode sa môžu objaviť problémy s prehĺtaním. V akútnej fáze CMP je približne 30 - 50 % pacientov postihnutých dysfágiou, ich počet klesá približne na 10 % o šesť mesiacov.

Pacienti s dysfágiou sú náchylnejší na dehydratáciu a malnutríciu a majú zvýšené riziko aspiračnej pneumónie a mortality.

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného, narušeného i spomaleného príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia stravy a tekutín do dýchacích ciest.

K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou alebo nevhodnou polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

Praktické pravidlá pri dysfágii

• jedzte vo vzpriamenej polohe alebo aspoň v strmšom polosede,
• hlava má byť v miernom predklone, nikdy nie v záklone,
• pri nestabilnom sede využite pomôcky, aby ste sa mohli sústrediť na jedlo a prehĺtanie a nie na udržanie rovnováhy,
• jedzte malé sústa,
• pri oslabení jednej strany tváre sa snažte rozžuť potravu tou silnejšou stranou,
• po každom súste si vypláchnite ústa alebo zapite, ak to umožňuje odporúčaná konzistencia tekutín,
• pri jedle nerozprávajte,
• pri zostávaní potravy v ústach aj po prehltnutí tieto zvyšky po ukončení jedla manuálne odstráňte,
• nakoniec si vyčistite zuby.

Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu: pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom.

V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá je pre pacienta síce veľmi nekomfortná, no obmedzuje významne riziko vdýchnutia a rozvoja závažných a veľmi dlho trvajúcich komplikácií.

Malnutrícia a výživa sondou

Pri cievnej mozgovej príhode často dochádza k poruche príjmu potravy a výživy. Pre ošetrujúci personál je kľúčové včasné rozpoznanie poruchy výživy s cieľom zabrániť vzniku ďalších komplikácií.

Malnutrícia u kriticky chorých pacientov predstavuje závažný medicínsky problém. Napriek tomu, že je známe, že zabezpečenie adekvátnej výživy je u týchto pacientov veľmi dôležité, často sa stretávame s nedostatočným alebo neskorým prísunom výživy.

Podávanie adekvátnej výživy je nesmierne dôležité prakticky u všetkých pacientov s CMP, najmä však treba dbať o ňu u tých, kde príjem bežnej stravy ústami nie je dostatočný.

Pacienti s prolongovanou dysfágiou viac ako sedem dní by mali podľa odporúčaní ESPEN dostať sondovú enterálnu výživu čo najskôr.

Skorá nutričná výživa zabraňuje vzniku malnutrície, ktorá je negatívny prognostický faktor u pacientov s CMP.

Enterálna a parenterálna výživa

Enterálna a parenterálna výživa sú metódy liečby, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Obidve majú svoje výhody aj nevýhody.

Ak je to možné, vždy uprednostňujeme enterálny prístup, ktorého výhodou je udržanie črevnej bariéry, stimulácia črevnej motility, prevencia bakteriálneho prerastania, ako aj zachovanie hormonálnej gastrointestinálnej sekrécie a enterohepatálneho cyklu žlčových kyselín.

Vo všeobecnosti existujú rôzne formy enterálnej výživy. Najprirodzenejšou a najjednoduchšou cestou je forma takzvaného sippingu.

Najčastejšie sa sipping podáva ako doplnková výživa k bežnej diéte, aby sme dosiahli dostatočný kalorický príjem. Odporúča sa užívať sipping mimo hlavných jedál, aby zostal zachovaný príjem bežnej stravy.

Ak to nie je možné, zvažujeme príjem stravy sondou, v úvode najčastejšie nazogastrickou sondou. Pri pretrvávaní závažných porúch deglutinácie je indikovaná perkutánna endoskopická gastrostómia, prípadne chirurgicky vytvorená gastrostómia, cez ktorú môžeme dlhodobo podávať enterálnu výživu.

Konkrétny typ výživy je vhodné stanoviť individuálne s prihliadnutím na viaceré faktory, najmä na závažnosť mozgovej príhody, vek a pridružené ochorenia.

Rehabilitácia po mozgovej príhode

Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze.

Pohybové funkcie, ale i ďalšie funkcie, napríklad prehĺtanie a artikuláciu, treba obnovovať a trénovať dlhodobým a cieleným cvičením, rehabilitáciou.

Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré príhoda zasiahla a znefunkčnila. Dôkladná a pravidelná fyzioterapeutická liečba pod vedením a dohľadom odborníkov je kľúčom k lepšej kvalite života.

Rehabilitácia je potrebná v každej fáze rekonvalescencie. Snažíme sa začať s rehabilitáciou prakticky bezprostredne po prekonaní cievnej mozgovej príhody, ak to dovoľuje stav pacienta.

Základným pilierom úspešnej rehabilitácie je včasný začiatok. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje.

S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej mozgovej príhody, respektíve od neurochirurgického zákroku.

O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.

Čo rehabilitácia zahŕňa

• fyzioterapiu a nácvik pohybu,
• tréning rovnováhy, stability a chôdze,
• ergoterapiu a nácvik každodenných činností,
• logopedickú starostlivosť,
• orofaciálnu rehabilitáciu a nácvik prehĺtania,
• neuropsychologickú starostlivosť,
• kognitívny tréning,
• psychologickú a sociálnu podporu.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Nakoľko sú poškodenia mozgu u každého pacienta rôzne, táto starostlivosť je vždy šitá na mieru konkrétneho pacienta a multidisciplinárna starostlivosť zahŕňa tie zložky, ktoré sú vhodné a ktoré pacient je schopný fyzicky a psychicky absolvovať.

Aktívne cvičenie a každodenná aktivita

Efektívna je predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta.

Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne, pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.

Aj jednoduché činnosti majú význam. Obliekanie, chôdza, jedenie alebo komunikácia stimulujú mozog a podporujú neuroplasticitu.

Opakované pohyby a tréning pomáhajú mozgu vytvárať nové nervové spojenia a obnovovať funkcie. Dôležité je cvičiť pravidelne a dlhodobo.

Nácvik chôdze a pohybu

Súčasne s precvičovaním končatín sa precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability a prevenciou pádov.

Nacvičuje sa koordinácia pohybu a kontrola polohy tela v sede, stoji až po vôľou ovládanú chôdzu.

Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú využívané stimulačné techniky, ako tlak, odpor, hladenie a vibrácie.

S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja a následne i porucha chôdze. Tieto činnosti je taktiež možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou.

Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám.

Nie vždy je možné pohybový deficit obnoviť alebo sa to podarí len veľmi obmedzene. Nikdy nemá zmysel rehabilitáciu vopred vzdať kvôli nechuti alebo pocitu bezmocnosti.

Spasticita

Zvýšený svalový tonus, teda spasticita, sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu a pohyb.

Vhodnou kombináciou liekov, napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov, a rehabilitácie je možné tuhosť svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Botulotoxín sa dá aplikovať do horných alebo dolných končatín. Cieľom botulotoxínu je, aby sa sval uvoľnil a aby bola fyzioterapia čo najľahšie realizovateľná.

Pri nedostatočnom obnovení pohybu, hroziacej kontraktúre svalov s trvaním vysokého svalového tonusu - spasticity, je potrebné meniť stratégiu liečebnej rehabilitácie s použitím konceptov pre zníženie spasticity a opakovaným učením správnemu pohybovému vzoru.

Robotická a prístrojová rehabilitácia

Pri rehabilitácii pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode účinne pomáhajú aj robotické prístroje. Účinné sú najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a takzvanú pohybovú pamäť.

Vhodné rehabilitačné postupy sa však aj v tomto prípade musia vykonávať pod dozorom odborníkov, najmä lekárov a fyzioterapeutov.

Rehabilitácia reči, prehĺtania a myslenia

Logopedická starostlivosť

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu je výpadok či narušenie reči, porozumenia alebo tvorby slov a viet.

Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania, artikulácie i prehĺtania.

Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči.

Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr. Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah.

Porucha reči neznamená poruchu myslenia alebo zhoršenie inteligencie. Ak je porucha reči závažná, pacient sa môže naučiť efektívne komunikovať napríklad pomocou gestikulácie a predtlačených vzorov s predmetmi dennej obsluhy alebo činnosti.

Komunikácia s človekom po CMP

• používajte krátke, jednoduché vety,
• hovorte pomaly a zreteľne,
• hovorte tak, aby pacient pri reči mohol sledovať vašu tvár,
• na pacienta by nemalo rozprávať súčasne viacero osôb,
• využite gestá a obrázky,
• obmedzte ruch a hluk z okolia, napríklad televíziu a rádio,
• ak pacient na prvý pokus nerozumie, použite iné slová,
• povzbudzujte pacienta gestami i slovne,
• trénujte komunikáciu často, no doprajte pacientovi aj odpočinok,
• poraďte sa s logopédom o vhodných cvičeniach.

Rečová prekážka nie je dôvod obmedziť sociálne kontakty - naopak k nim treba pacienta viesť a motivovať.

Kognitívne funkcie a pamäť

Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti, narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcií k tým zriedkavejším následkom, no pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcií častá.

Pozornosť a mentálny výkon je však možné trénovať alebo prekonať ich obmedzenia. K jednoduchším cvičeniam patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov a jednoduché matematické úlohy.

Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia až po aplikáciu do dennej praxe.

Psychický stav pacienta výrazne ovplyvňuje zotavenie. Depresia alebo frustrácia sú po mŕtvici pomerne časté.

Domáce prostredie a bezpečnosť

Návrat domov po mozgovej príhode môže byť náročný. V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia.

V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky na podlahu, do vane alebo sprchy i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.

Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh sú vhodné v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké.

Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky, ako sú barle, chodítka a podporné rámy, ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze.

Pri úplnej poruche hybnosti je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo. Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý a o ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy existujú pomôcky na umývanie, kúpanie, jedenie, pitie, obliekanie a zapínanie gombíkov či zipsov.

Spánok, únava a psychická pohoda

Kvalitný spánok je nevyhnutný pre obnovu mozgu. Únava je po mŕtvici normálna a treba ju rešpektovať.

Vytvorte si rutinu, ktorá zahŕňa terapeutické cvičenia, obdobia odpočinku a spoločenské aktivity. Prijmite pomoc rodiny a priateľov, ak je to potrebné.

Stanovte si reálne ciele a rozdeľte väčšie ciele na menšie, dosiahnuteľné kroky. Aj malé zlepšenia predstavujú úspech.

Udržujte vzťahy s rodinou a priateľmi, venujte sa činnostiam, ktoré vás bavia, a uprednostňujte svoje fyzické a duševné zdravie.

Starostlivosť môže byť náročná, preto by sa aj rodina a opatrovatelia mali starať o svoje vlastné zdravie a pravidelne si zabezpečiť oddych.

Prevencia ďalšej cievnej mozgovej príhody

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. Hrozba recidívy tým však nemusí byť zažehnaná.

Podniknutie krokov na zabránenie ďalšej mozgovej príhody je dôležitou súčasťou cesty k uzdraveniu. Stopercentná záruka neexistuje, existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.

• kontrolujte vysoký krvný tlak, cukrovku a vysoký cholesterol,
• užívajte lieky podľa predpisu,
• jedzte vyváženú stravu,
• pravidelne sa hýbte podľa svojich možností,
• prestaňte fajčiť,
• obmedzte alebo úplne vynechajte alkohol,
• udržiavajte primeranú telesnú hmotnosť,
• zúčastňujte sa následných kontrol a preventívnych prehliadok.

Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi.

Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov a, samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb.

Prevenciou proti cievnej mozgovej príhode môže byť vyvážená strava, dostatok pohybu, udržiavanie optimálnej hladiny krvného tlaku, cholesterolu a kontrola diabetu.

Pacienti, ktorí dodržiavajú predpísanú liečbu a prechádzajú na zdravší životný štýl, dokážu výrazne znížiť riziko opakovania mozgovej príhody.

Ako vyzerá dlhodobé zotavenie

Zotavenie z mŕtvice je cesta, ktorá sa u každého človeka líši. Často začína v nemocnici a pokračuje dlho po návrate domov.

Prvé tri mesiace často prinášajú najrýchlejšie zotavenie. Môžu sa objaviť výrazné zlepšenia v pohybe, reči a iných postihnutých oblastiach.

Od troch do šiestich mesiacov zotavovanie zvyčajne pokračuje, aj keď sa môže v porovnaní s prvými tromi mesiacmi spomaliť.

Od šiestich mesiacov do jedného roka mnoho ľudí naďalej zaznamenáva zlepšenia, najmä pri pokračujúcom úsilí o rehabilitáciu.

Aj po viac ako jednom roku môžu ľudia naďalej dosahovať zlepšenia, najmä pri dôslednej terapii a úsilí.

Niektorí pacienti zaznamenajú výrazné zlepšenie v priebehu týždňov, iní potrebujú mesiace alebo roky. Rozdiel závisí najmä od rozsahu poškodenia mozgu, veku pacienta, celkového zdravotného stavu, rýchlosti poskytnutej liečby a pravidelnosti rehabilitácie.

Porovnávanie s inými pacientmi preto nie je užitočné. Dôležité je sledovať vlastný pokrok, rešpektovať únavu a pokračovať v postupnej rehabilitácii a zdravom režime.

tags: #zivotosprava #puo #mozgovej #prihode